Slovo života - Júl 2017

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28)

Vy, čo sa namáhate a ste preťažení – tieto slová nám vnukajú obraz tých ľudí, mužov a žien, mladých aj detí alebo starých, ktorí na svojej životnej ceste nesú najrozličnejšie bremená a dúfajú, že raz príde deň, keď sa od nich oslobodia.

V tomto úryvku z Matúšovho evanjelia vyslovuje Ježiš jedno pozvanie: „Poďte ku mne...“

Mal okolo seba zástup, ktorý ho chcel uvidieť a vypočuť si jeho slová. Bolo tam veľa jednoduchých, chudobných a málo vzdelaných ľudí, ktorí neboli schopní ani ovládať a ani zachovávať celú spleť vtedajších náboženských predpisov. Okrem toho na nich doliehalo často nezvládnuteľné bremeno daní a požiadaviek rímskej správy. Hľadali východisko z tohto súženia, nejakú možnosť lepšieho života.

Ježiš, so svojím učením, venoval osobitnú pozornosť týmto ľuďom a tiež všetkým, ktorých spoločnosť považovala za hriešnikov a odsúvala na okraj. Túžil po tom, aby mohli všetci porozumieť a prijať ten najdôležitejší zákon – zákon lásky, zákon, ktorý otvára dvere Otcovho domu. Boh totiž svoje obdivuhodné diela zjavuje tým, ktorí majú otvorené a jednoduché srdce.

No Ježiš aj nás dnes pozýva, aby sme pristúpili k nemu bližšie. Predstavil sa ako viditeľná tvár Boha, ktorý je láska, Boha, ktorý nás nesmierne miluje, takých, akí sme, s našimi schopnosťami aj obmedzeniami, s našimi ambíciami aj neúspechmi! Vyzýva nás, aby sme dôverovali jeho „zákonu“, lebo nie je ťarchou, čo by nás gniavila, ale bremenom, ktoré je ľahké, je to zákon schopný naplniť radosťou srdcia tých, čo podľa neho žijú. Jeho zákon vyžaduje úsilie, a nie uzavretosť do seba samých. Naopak, náš život má byť deň za dňom čoraz väčším darom pre druhých.

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“

Ježiš dáva aj prísľub: „... a ja vás posilním.“

Ako? Predovšetkým svojou prítomnosťou, ktorá v nás nadobúda väčšiu hĺbku a stáva sa silnejšou, keď si ho zvolíme za základ nášho bytia. Ďalej mimoriadnym svetlom, ktoré osvecuje naše každodenné činnosti, pomáha nám nachádzať zmysel života aj v ťažkých situáciách. Ak okrem toho začneme milovať tak, ako Ježiš, v láske nájdeme silu napredovať a plnosť slobody, pretože sa v nás bude udomácňovať Boží život.

Chiara Lubichová píše: „... kresťan, ktorý nie je v trvalom napätí milovať, si nezaslúži označenie kresťan. A to preto, lebo všetky Ježišove prikázania sú zhrnuté v jednom jedinom, ktoré požaduje lásku k Bohu a k blížnemu – v ktorom vidíme a milujeme Ježiša. Láska to nie je len niečo citové, ale prejavuje sa konkrétnym životom, službou bratom, najmä tým, ktorých máme vedľa seba, počnúc malými vecami a od tých najprostejších služieb. Charles de Foucauld hovorí: ,Keď niekomu preukazujeme lásku, vlastne doňho veľmi reálne vstupujeme: sme v ňom svojou láskou, žijeme v ňom svojou láskou, nežijeme už sebe, sme odpútaní od seba, sme mimo seba.‘ A práve touto láskou sa v nás vytvára cesta pre Ježišovo svetlo, ktoré prisľúbil: ,Kto ma miluje,... tomu zjavím seba samého.‘ Láska je prameňom svetla: keď milujeme, väčšmi chápeme Boha, lebo je Láska...“

Prijmime Ježišovo pozvanie prísť k nemu a spoznajme, že on je žriedlo našej nádeje a nášho pokoja.
Prijmime jeho „prikázanie“ a snažme sa milovať tak ako on, v najrôznejších každodenných príležitostiach, v našich rodinách, vo farnosti či v práci. Na urážky odpovedajme odpustením, namiesto múrov budujme radšej mosty a pomáhajme tým, ktorí sa ocitli v ťažkostiach.

Objavíme, že tento zákon nám nie je na príťaž, naopak, poskytuje krídla, s ktorými poletíme vysoko.

Letizia Magriová

(1) Ch. de Foucauld, Scritti Spirituali, VII, Città Nuova, Roma 1975, s. 110.
(2) Porov. Jn 14, 21.
(3) Porov. Ch. Lubichová, Parola di vita/maggio – La luce s‘accende con l‘amore (Slovo života na máj 1999), Città Nuova XXXVII, 1999/8, s. 49.