Slovo života - Jún 2017

„Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Jn 20, 21)

V dňoch po Ježišovom ukrižovaní zostávali učeníci zatvorení doma, mali strach a nevedeli, čo robiť. Nasledovali ho po palestínskych cestách, keď všetkým ohlasoval, že Boh je Otec a každého nežne miluje!Otec neposlal Ježiša len preto, aby ohlasoval túto veľkú novinu, mal tiež ľudstvu otvoriť cestu pre stretnutie s Bohom, s Bohom, ktorý je Trojicou, spoločenstvom lásky v sebe samom a ktorý chce do tohto objatia pojať všetky stvorenia.

Množstvo ľudí malo možnosť počas jeho poslania vidieť, počuť a zakúsiť dobrotu a účinky jeho skutkov a prívetivých slov plných odpustenia, nádeje... A potom prišlo odsúdenie a ukrižovanie. A práve v tomto kontexte nám Jánovo evanjelium hovorí, ako sa zmŕtvychvstalý Ježiš na tretí deň zjavil svojim a vyslal ich, aby pokračovali v jeho poslaní.

„Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

Akoby im bol povedal: „Pamätáte sa, ako som žil medzi vami? Ako som sýtil váš hlad a smäd po spravodlivosti a pokoji? Ako som uzdravoval srdcia aj telá mnohých vydedencov a odsunutých zo spoločnosti? Ako som bránil dôstojnosť chudobných, vdov a cudzincov? Teraz v tom pokračujte: ohlasujte všetkým evanjelium, ktoré ste prijali, ohlasujte, že Boh túži, aby sa s ním stretli všetci, a že vy všetci ste bratmi a sestrami.“Každý, kto bol stvorený na obraz Boha – Lásky, už nosí v srdci túžbu po stretnutí, všetky kultúry a všetky spoločnosti majú snahu budovať vzťahy spolunažívania. No koľko námah, koľko protirečení a ťažkostí je na ceste k tomuto cieľu! Táto hlboká podvedomá túžba naráža deň čo deň na našu krehkosť, na našu uzavretosť a strach, na nedôverčivosť a vzájomné posudzovanie.Napriek tomu sa Pán aj dnes s dôverou obracia na nás s tou istou výzvou: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

Ako žiť tento mesiac takú odvážnu výzvu, toto poslanie vytvárať bratstvo v neraz tak roztrieštenom ľudstve? Nebude to vopred stratený boj?

Sami by sme to nikdy nezvládli, a preto nám Ježiš zanechal jeden mimoriadny dar, Ducha Svätého, ktorý nám pomáha v úsilí milovať každého človeka, hoci by bol aj naším nepriateľom.„Duch Svätý, ktorého prijímame pri krste (...), keďže je duchom lásky a jednoty, zjednocoval všetkých veriacich so Zmŕtvychvstalým a medzi nimi navzájom tým, že prekonával všetky rozdiely, či už rasové, kultúrne alebo sociálneho pôvodu. (...) Náš egoizmus vytvára bariéry, ktorými sa izolujeme a vylučujeme tých, čo sú iní ako my. (...)Snažme sa teda rásť v tomto vytváraní spoločenstva vnímavosťou na hlas Ducha Svätého (...) a prekonávaním zárodkov rozdelení, ktoré nosíme vo svojom vnútri.“1

Aj my tento mesiac s pomocou Ducha Svätého pri každej väčšej či menšej príležitosti na kontakt s druhými žime a majme na pamäti láskavé slová ako: prijímať, vypočuť, prejaviť súcit, komunikovať, povzbudiť, nikoho nevylučovať, postarať sa, prepáčiť, prejaviť uznanie... Takto budeme vo svojom živote napĺňať Ježišovu výzvu pokračovať v jeho poslaní a bude sa tak cez nás ďalej šíriť život, ktorý nám on daroval.Toto zakúsila aj skupina budhistických mníchov počas svojho pobytu v medzinárodnej citadele v talianskom Loppiane, kde sa jeho 800 obyvateľov snaží žiť verne podľa evanjelia. Hlboko sa ich dotkla evanjeliová láska, ktorú dovtedy nepoznali. Jeden z nich hovorí: „Nechal som svoje špinavé topánky pred dverami a ráno som ich našiel vyčistené. Nechal som svoj špinavý odev pred dverami a ráno som ho našiel čistý a vyžehlený. Vedeli, že mi je zima, lebo som z juhovýchodnej Ázie, preto prikúrili a dali mi o prikrývku viac... Jedného dňa som sa ich opýtal: ‚Prečo to robíte?‘ a dostal som odpoveď: ‚Pretože ťa milujeme, máme ťa radi.‘“2

Táto skúsenosť otvorila cestu skutočnému dialógu medzi budhistami a kresťanmi.

Letizia Magri

[1] Porov. Ch. Lubichová, Parola di vita/gennaio 1994 – Un cuor solo e un’animasola (Slovo života na január 1994 – Jedno srdce a jedna duša) v Città Nuova, XXXVII(1993/24), s. 34.
[2] Porov. Ch. Lubichová, La mia esperienza nel campo interreligioso: punti della spiritualità aperti allereligioni (Moja skúsenosť v medzináboženskej oblasti), Aachen (Nemecko), 13. novembra 1998, s. 3.