Slovo života - Máj 2017

„Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20)

V závere svojho evanjelia opisuje Matúš posledné udalosti Ježišovho pozemského života. Ježiš vstal z mŕtvych a naplnil svoje poslanie ohlasovať obnovujúcu Božiu lásku ku každému stvoreniu a znovu otvoriť v dejinách ľudstva cestu k bratstvu. Pre Matúša Ježiš znamená „Boh je s nami“, je Emanuel, ktorého sľubovali proroci a ktorého izraelský národ očakával.

Pred svojím návratom k Otcovi zhromaždil najbližších učeníkov, ktorí sa najviac podieľali na jeho misii, a poveril ich, aby pokračovali v jeho diele.

Náročná vec! No Ježiš ich uisťuje, že ich nenechá samotných, ba naopak, sľubuje im, že každý deň „až do skončenia sveta“ bude s nimi, aby ich podporoval, sprevádzal a povzbudzoval.

S jeho pomocou budú svedčiť o stretnutí s ním, o jeho slovách, o tom, ako vľúdne a milosrdne každého prijímal, aby sa s ním skrze toto svedectvo mohlo stretnúť čo najviac ľudí, a spoločne vytvoriť nový Boží ľud, založený na prikázaní lásky.
Dá sa povedať, že Boh má radosť práve z toho, že môže byť s nami, so mnou, s tebou deň čo deň, až do konca nášho osobného príbehu i dejín ľudstva.

No je to naozaj tak? Skutočne sa dá s ním stretnúť?

On „je za rohom, pri tebe, pri mne. Ukrýva sa v chudákovi, v opovrhovanom, v maličkom, v chorom, v tom, kto žiada o radu, v tom, kto stratil slobodu. Je v mrzkom, v odvrhnutom... Sám to povedal: ‚... bol som hladný a dali ste mi jesť...‘ ... Učme sa objavovať ho tam, kde je“.

Je prítomný vo svojom Slove a ono, keď ho uskutočňujeme, obnovuje naše bytie. Všade vo svete sa nachádza v Eucharistii a pôsobí aj prostredníctvom svojich nástupcov, služobníkov jeho ľudu. Je tam, kde do nášho prostredia prinášame svornosť , naša modlitba k Otcovi má potom väčší účinok a nachádzame svetlo pre každodenné rozhodnutia.

„Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ – Koľko nádeje prýšti z tohto prísľubu, čo nás pobáda hľadať ho všade, kde sa ocitneme. Roztvorme svoje srdcia aj náruč, aby sme dokázali prijímať a podeliť sa osobne či ako spoločenstvá v rodinách, v Cirkvi, na pracoviskách, alebo pri slávnostných okamihoch, v občianskych i náboženských združeniach. Všade sa budeme stretávať s Ježišom a on nás zahrnie radosťou a svetlom, znakmi svojej prítomnosti.

Keď budeme každé ráno vstávať s myšlienkou: „Dnes by som rád zistil, kde ma chce Pán stretnúť!“, môžeme aj my zažiť radostnú skúsenosť podobnú tejto:
„Moja svokra tak ľúbila svojho syna – môjho manžela, že to prechádzalo až do žiarlivosti. Pred rokom jej zistili nádor: podstupovala liečbu a potrebovala starostlivosť, ktorú jej však jej jediná dcéra nebola schopná poskytnúť. V tom období som sa zúčastnila na mariapoli a stretnutie s Bohom – Láskou zmenilo môj život. Prvým dôsledkom tejto premeny bolo rozhodnutie prekonať všetky obavy a vziať svokru ku nám domov. V srdci sa mi rozhorelo svetlo, vďaka ktorému som ju videla novými očami. Teraz som vedela, že v nej opatrujem Ježiša a pomáham mu.

Na moje prekvapenie ona takisto opätovala každý skutok s láskou.
Takto ubehli celé mesiace, a keď sa naša svokra vyrovnaná pobrala k Pánovi, vo všetkých zanechala pocit pokoja.
V tých dňoch som tiež zistila, že čakám dieťatko, túžili sme po ňom už deväť rokov! Tento syn sa pre nás stal hmatateľným dôkazom Božej lásky.“

Letizia Magri