Radosť Zmŕtvychvstalého

Myšlienky Chiary Lubichovej o Veľkej noci

Bez smrti niet zmŕtvychvstania. Nemáme Ježišovu radosť bez lásky k Ježišovi Opustenému. Nemáme Ježišovu radosť, ak nemilujeme bolesť. Ak nemáme radosť zmŕtvychvstania, znamená to, že Ježiš Opustený už nie je ideálom nášho života, nášho prítomného okamihu. Na jeho mieste je buď práca, alebo naše ja, ktoré chce žiť, keď by malo zomrieť, alebo štúdium, aktivity, veci, stvorenia...

Radosť, ktorú chce od nás Boh, je špeciálna: je to radosť Ježiša Zmŕtvychvstalého, ktorá kvitne na bolesti, preniká nás pri zriekaní, sprevádza lásku.

Táto radosť je nákazlivá, je odlišná, oslovuje, priťahuje, konvertuje. Nie teda radosť improvizovaná, nie povrchový náter, ktorý si dáme na oklamanie seba i druhých.

Aby sme ju vlastnili, je potrebné zvoliť si Opusteného nanovo každý deň a milovať ho po celý deň: v bolestiach, v sebazapieraniach, v umŕtveniach, ktoré si vyžaduje náš kresťanský a fokolarínsky život, v pokání, od ktorého nemožno upustiť.

Milovať Ježiša Opusteného, aby Ježiš žil v nás. Ježiš v opustenosti sa dal celý; v spiritualite, ktorá má svoj stred v ňom, Ježiš Zmŕtvychvstalý musí žiariť naplno a radosť má o ňom vydávať svedectvo.

[…]Je potrebné objímať stále, veľkodušne a bez váhania Opusteného, ktorý sa nám predstavuje v bolestiach každého dňa, v zriekaniach, ktoré prináša kresťanský život a žitie všetkých čností. Vtedy Zmŕtvychvstalý, ktorý dúfame, už žije v nás skrze milosť, žiari v celej svojej kráse; dary jeho Ducha prúdia do našich duší a my prežívame vždy novú Veľká noc, lebo Ježiš žije naplno v každom jednom z nás.

Ale ak Ježiš žije vo mne a žije tiež v mojom bratovi, je evidentné, že keď sa stretneme, sme už jedno, sme dokonalí v jednote.

A čo umožnilo to všetko? Láska k Ježišovi Opustenému.

Chiara Lubichová, Jednota a Ježiš Opustený, Cittá Nuova, Rím, október 2005