Slovo života – apríl 2017

„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva“ (Lk 24, 29)

Takto pozývali dvaja pocestní neznámeho človeka, ktorého stretli cestou z Jeruzalema do dediny Emauzy. Po ceste sa „zhovárali a spoločne uvažovali“ o všetkom, čo sa v meste udialo v uplynulých dňoch.
Zdalo sa, že bol jediný, kto o tom ešte nič nevedel, a tak dvojica prijala jeho spoločnosť a rozprávali mu o „prorokovi, mocnom v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom“, do ktorého vkladali svoju nádej. Ich veľkňazi a poprední muži ho vydali Rimanom, potom bol odsúdený na smrť a ukrižovaný. Bola to obrovská tragédia a vôbec nechápali jej zmysel.

Cestou im neznámy na základe Písma pomohol pochopiť význam týchto udalostí a zažal v ich srdciach iskierku nádeje. V Emauzoch ho pozvali na večeru: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva.“ A keď boli spolu za stolom, neznámy požehnal chlieb, lámal ho a podával im ho. Podľa tohto gesta ho spoznali: Ukrižovaný bol mŕtvy a teraz vstal z mŕtvych! Obaja ihneď zmenili program, vrátili sa do Jeruzalema a začali hľadať ostatných učeníkov, aby im oznámili veľkú novinu.

Aj my by sme mohli byť sklamaní, pobúrení a rozčarovaní z tragického pocitu bezmocnosti pred nespravodlivosťami, ktoré sa páchajú na bezbranných a nevinných. Ani v našom živote nechýba bolesť, neistota, nejasnosti... Ako radi by sme ich premenili na pokoj, nádej či svetlo, pre nás i pre druhých.
Chceli by sme stretnúť niekoho, kto nám bude rozumieť až do hĺbky a bude nám svetlom na našej životnej ceste?

Ježiš, Bohočlovek, aby mal istotu, že je nablízku každému z nás v akejkoľvek situácii, sa slobodne rozhodol prejsť tunelom bolesti tak ako my. Okúsil fyzickú, ale aj vnútornú bolesť zo zrady svojich priateľov až po pocit opustenosti od Boha, ktorého vždy volal Otcom. Vďaka svojej nezdolnej dôvere v Božiu lásku prekonal nesmiernu bolesť, opätovne sa odovzdal Bohu a dostal od neho nový život.

Na tú istú cestu privádza aj nás a chce nás na nej sprevádzať.
„... Prítomný je vo všetkom, v čom je príchuť bolesti... Skúsme ho spoznať vo všetkých úzkostiach, v životných ťažkostiach, nejasnostiach, v osobných tragédiách i v tragédiách druhých, v utrpení ľudstva vôkol nás. To všetko je on, pretože ich vzal na seba... stačí urobiť niečo konkrétne na zmiernenie ,jeho‘ utrpenia v chudobných... a nájdeme novú plnosť života“.

Sedemročné dievčatko rozpráva: „Veľmi som trpela, keď uväznili môjho otca. Milovala som v ňom Ježiša. Preto som pred ním neplakala, keď sme ho chodili navštevovať.“

Podobne jedna mladá manželka: „Po diagnóze, ktorá nedávala žiadnu nádej, som sprevádzala môjho manžela počas jeho posledných mesiacov. Celý čas som bola stále pri ňom. Keď som naňho pozrela, videla som Ježiša... Róbert bol naozaj na kríži.“ Ich vzájomná láska sa však stala svetlom pre ich známych, ktorí sa zapojili do reťaze pomoci, ktorá sa však neskončila, ale rozšírila sa na ďalších, až vzniklo združenie pre sociálnu pomoc Svetové objatie (Abraccio planetario). „Skúsenosť, ktorú sme prežili s Róbertom,“ hovorí jeden z priateľov, „nás viedla, aby sme ho nasledovali po skutočnej ceste k Bohu. Často sa pýtame, aký zmysel má utrpenie, choroba a smrť. Myslím, že všetci, ktorí dostali dar prejsť tento úsek cesty po Róbertovom boku, majú teraz jasno, aká je odpoveď.“

V tomto mesiaci všetci kresťania slávia tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Je to príležitosť, aby sa opäť rozhorela naša viera v Božiu lásku, ktorá umožňuje premieňať bolesť na lásku; každý odstup, rozdelenie, omyl i samotná smrť sa aj pre nás môžu stať zdrojom svetla a pokoja. S istotou v Božiu blízkosť pre každého z nás, v akejkoľvek situácii, s dôverou opakujme modlitbu emauzských učeníkov: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva.“

Letizia Magriová