Slovo života - Január 2017

„Lebo nás ženie Kristova láska“ (porov. 2 Kor 5, 14 – 20)

„Včera večer sme boli na večeri s istou maminou priateľkou. Ako prílohu som si objednala hrášok a potom som si chcela dať môj najobľúbenejší zákusok. No mama povedala, že nie. Už som sa chystala mračiť, ale spomenula som si, že hneď vedľa mamy sedí Ježiš, a tak som sa začala usmievať.“ „Dnes som mal ťažký deň. Keď som sa vrátil domov a pozeral som televízor, prišiel brat a vzal mi z ruky diaľkový ovládač. Veľmi ma to nahnevalo, ale potom som sa upokojil a nechal som ho pozerať televízor.“ „Otec mi dnes niečo povedal a ja som mu nato odvrkol. Videl som, že ho to trápi. Poprosil som ho teda o prepáčenie a on mi odpustil.“

Deti, piataci, v jednej rímskej škole mali takéto skúsenosti so Slovom života. Možno ani nebadať priamu väzbu medzi týmito skúsenosťami a Slovom, ktoré žili v tom čase, no výsledkom žitého evanjelia sú práve tieto podnety milovať. Ktorékoľvek Slovo si vyberieme, že ho budeme žiť, dôjdeme k rovnakým účinkom: zmení nám život, vloží do nášho srdca pobádanie vnímať potreby druhých, spôsobí, že budeme k dispozícii pre potreby našich bratov a sestier. Inak to ani nemôže byť. Keď prijmeme a žijeme Slovo, rodí sa v nás Ježiš a vedie nás to k tomu, aby sme sa správali tak ako on. Práve toto má na mysli Pavol, keď píše Korinťanom.

Vlastná hlboká skúsenosť s Ježišom pobádala Pavla ohlasovať evanjelium a snažiť sa o jednotu v komunitách, ktoré mu boli zverené. Cítil, že Ježiš ho miluje, spasil ho a že tak veľmi prenikol do jeho života, že nič a nikto ho viac od neho nemôže oddeliť: už viac nežil Pavol, lebo v ňom žil Ježiš. Pomyslenie, že Pán ho tak miloval, že obetoval svoj život, ho úplne opantalo, nedoprialo mu pokoj a nezadržateľne ho pobádalo robiť to isté a s rovnakou láskou.

Pobáda Kristova láska tak rázne aj nás?

Ak sme naozaj zakúsili jeho lásku, nie je možné, aby sme aj my nemilovali a nevstupovali s odvahou tam, kde je rozdelenie, konflikt či nenávisť, s cieľom priniesť zhodu, pokoj a jednotu. Láska nám umožní srdcom prekonať prekážku a v porozumení a spolupatričnosti dospieť k priamemu kontaktu s ľuďmi, aby sme spoločne hľadali riešenia. Nejde o nejakú voliteľnú činnosť. Musíme ísť za jednotou za každú cenu, nesmieme sa nechať zastaviť falošnou opatrnosťou, ťažkosťami či možnými stretmi.

Súri to zvlášť v ekumenickej oblasti. Toto slovo sme vybrali na tento mesiac, v ktorom slávime Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, práve preto, aby ho kresťania z rôznych cirkví a komunít žili spoločne, aby všetci cítili pobádanie Kristovej lásky ísť jedni za druhými a tak obnoviť jednotu.

Chiara Lubichová počas otvárania II. európskeho ekumenického zhromaždenia 23. júna 1997 v rakúskom Grazi povedala: „Autentickým kresťanom uzmierenia môže byť len ten, kto vie druhých milovať skutočne Božou láskou, láskou, ktorá vidí v každom Krista a je určená všetkým – veď Ježiš zomrel za všetko ľudské pokolenie – s láskou, ktorá sa vždy dokáže chopiť iniciatívy, ktorá miluje ako prvá. Je to láska, ktorá vedie milovať každého tak ako seba, zjednocuje nás s bratmi a sestrami: v bolestiach aj v radostiach. Potrebné je, aby aj cirkvi milovali touto láskou.“

Žime aj my radikálnosť lásky s jednoduchosťou a vážnosťou detí z rímskej školy.

Fabio Ciardi