Slovo života - December 2016

„On príde a spasí vás.“ (Iz 35, 4)

Tento výraz je nasmerovaný na prítomnosť: on príde. Dáva istotu, že to bude teraz. Nemusíme čakať do zajtra alebo na koniec časov, či na život potom. Boh koná hneď, láska nepripúšťa odklad alebo oneskorenie. Prorok Izaiáš hovoril k ľudu, ktorý túžobne očakával koniec exilu a návrat do svojej vlasti. Počas týchto dní, keď žijeme očakávaním Vianoc, nemôžeme obísť pripomienku na podobný prísľub spásy, keď anjel oznamoval Márii narodenie Spasiteľa: „Pán s tebou“ (Lk 1, 28).

On nepríde len na hocijakú návštevu. Jeho vystúpenie má rozhodujúci význam a najvyššiu dôležitosť: príde nás zachrániť! Pred čím? Číha na nás vážne nebezpečenstvo? Áno. Niekedy si ho uvedomujeme, niekedy zas nie. Príde zasiahnuť preto, lebo vidí egoizmus, nezáujem o trpiacich a núdznych, nenávisť a rozdelenia. Srdce ľudstva je choré. Pohnutý súcitom prichádza k svojmu stvoreniu, lebo nechce, aby sa stratilo.

Akoby sa načiahol a podáva svoju ruku topiacemu sa. Dnes sa, žiaľ, tento obraz dennodenne opakuje s utečencami, ktorí sa pokúšajú preplaviť cez more, a my ho máme stále pred očami. Vidíme, s akým chvatom zovierajú natiahnutú ruku, záchrannú vestu. Aj my môžeme v každej chvíli zovrieť podávanú Božiu ruku a s dôverou ho nasledovať. On nielen uzdraví naše srdce od zahľadenia do seba samých, čo nás uzatvára voči ostatným, ale aj my sami budeme schopní pomáhať tým, ktorí niečo potrebujú, sú smutní alebo prechádzajú skúškami.

Chiara píše: „Iste to nebude historický Ježiš, ani Ježiš ako hlava mystického tela, čo bude riešiť problémy. Bude ich riešiť Ježiš – my, Ježiš – ja, Ježiš – ty. Tie cesty a mosty, čo spájajú, bude vytvárať Ježiš v konkrétnom človeku, ak je v ňom jeho milosť. (...) Každý človek, ako druhý Kristus, ako súčasť mystického tela, prináša svoj špecifický príspevok do každej oblasti, do vedy, umenia, politiky, do komunikácie a tak ďalej.“ Človek sa takto stáva Kristovým spolutvorcom a spoluvykupiteľom. „Je to trvalé vteľovanie sa, celostné vtelenie, ktoré zahŕňa všetkých Ježišov Kristovho mystického tela.“

Všetkým týmto prešiel aj bývalý väzeň Róbert. Našiel osobu, ktorá ho zachránila, a nakoniec sa zmenil zo zachráneného na záchrancu. Dvadsiateho štvrtého apríla na mariapoli1 vo Villa Borghese v Ríme rozprával svoju skúsenosť Svätému Otcovi. „Po odpykaní dlhého trestu som chcel začať normálny život, ale ako vieme, aj keď si svoj trest odpykáš, pre ľudí zostaneš stále podvodníkom. Keď som si hľadal prácu, všetky dvere sa predo mnou zatvárali. Musel som žobrať na ulici, sedem mesiacov som žil ako bezdomovec. Až kým som nestretol Alfonza. On založil občianske združenie, ktoré pomáha väzňom. ‚Ak chceš znovu začať, poď so mnou.‘ Teraz mu už rok pomáham pripravovať tašky s nákupom pre rodiny väzňov, ktoré chodíme navštevovať Pre mňa je to nesmierna milosť, lebo v týchto rodinách vidím samého seba. Vnímam dôstojnosť žien, čo zostali samy s malými deťmi, žijú v zúfalých podmienkach a čakajú na niekoho, kto by za nimi prišiel s trochou útechy a lásky. Keď som sa sám daroval, našiel som aj vlastnú ľudskú dôstojnosť a môj život dostal zmysel. Mám o jednu posilu viac, pretože v mojom srdci je Ježiš, cítim, že som milovaný...“

1Mariapoli = Máriino mesto, je typické stretnutie Hnutia fokoláre, stretávajú sa tu ľudia najrozličnejšieho veku a pôvodu, aby vo svetle evanjelia spolu prežili niekoľkodňovú skúsenosť bratstva.

Fabio Ciardi