Maria da Conceição de Araújo Maia

Maria da Conceição de Araújo Maia, vydatá fokolarínka z Portugalska, odišla do nebeskej Mariapoli 11. novembra. Na stretnutí v Castelgandolfe „Spoločne pre Európu“ dostala náhle infarkt. Mala 57 rokov.

Matka 6 detí; s manželom José Maia tvorili krásnu rodinu, otvorenú na celé ľudstvo. Nikdy sa nešetrila; dávala všetko a toto je dedičstvo, ktoré nám zanechala. Dojímavá rozlúčka s Conceicao za účasti príbuzných sa konala v Centre Diela v Rocca di Papa v kaplnke, kde odpočívajú Chiara, don Pasquale Foresi (Chiaretto) a Foco (Igino Giordani). Zostávame spojení v modlitbe za ňu s istotou, že teraz, v nebeskej radosti, bude podporovať svoju rodinu i nás všetkých, aby sme s odvahou žili pre Ut omnes.

Toľko z telegramu Emmaus.

Príhovor, ktorý pripravili a čítali jej deti na pohrebe.
Chceme sa s vami trocha podeliť s tým, čo vieme o našej mame. Zo všetkých správ i konkrétnej lásky, ktorú sme dostali, sme pochopili, že ona bola oveľa viac ako iba našou mamou. Bola najstaršou zo siedmich sestier. Ešte ako veľmi mladá spoznala nekonečnú lásku božiu a rástla s túžbou nájsť si pravých priateľov. Po páde diktatúry v Portugalsku, v roku 1974, našla v Cirkvi a v Hnutí fokoláre tých priateľov, ktorých hľadala a skutočný revolučný Ideál: žité Evanjelium v každom okamihu dňa.

V novembri 1980 píše Chiare: „Cítila som, že si musím zvoliť Boha úplne radikálnym spôsobom: v láske k Bohu premieňať celý svoj život, vzťah medzi mnou a svetom, medzi mnou a ostatnými ľuďmi. Viem, že v ňom budem mať milosť pochopiť jeho vôľu v každom okamihu.“

Vydala sa v roku 1981 v Braga a pri tej príležitosti napísala spolu s otcom list Chiare: „Dala si nám pochopiť, že manželstvo znamená otvoriť sa pre uskutočňovanie toho zámeru, ktorý má s nami Boh.“ Urobíme všetko pre to, aby sa naša rodina i svet okolo nás stal takým, akým má byť.“

A toto bol dôvod, ktorý ich pobádal k tomu, aby sa v roku 1989, keď už mali tri deti, presťahovali do Lisabonu a starali sa o rodiny v Hnutí fokoláre. Mama vtedy napísala Chiare: „Pre mňa začína nová etapa. Zakorenená v živote Slova, s intenzitou prvých čias Hnutia, v stále dokonalejšom živote vo fokoláre i v rodine, v prázdnote môjho ja naplneného láskou žijem preto, aby svet napriek všetkému naďalej kráčal k Ut omnes (Aby všetci boli jedno).“

Do rozhodnutí, ktoré robili naši rodičia, pojímali aj nás, všetky deti, aj keď sme boli malí. Veľmi dobre si spomínam, keď sa nás opýtali: „Chcete žiť v meste blízko pri mori?“ Ako bolo možné odmietnuť takýto návrh?...Vždy sme cítili, že ísť bývať do Lisabonu bolo aj naším rozhodnutím.

Rok 2002 priniesol novú výzvu. Začala sa budovať citadela Arco Iris. Raz pri večeri, spomínajúc na skúsenosť presťahovania sa do Lisabonu, jeden z nás povedal akoby žartom, ale tiež vážne: „Teda ak sa buduje citadela, všetci by sme tam mali ísť bývať.“ Na konci toho roku sme sa všetci presťahovali do maličkého domu, do ktorého sme sa už ôsmi takmer nevošli. A tak to bolo aj tento krát: naši rodičia zanechali bývanie, priateľov, prácu, stabilitu, aby začali úplne od začiatku. A všetci si spomíname na nesmiernu radosť toho obdobia, v ktorom sme mohli „zažívať“ raj tu na zemi.

Tento životný štýl bol v každodennom živote mamy viditeľný. Keď čakala piate dieťa, Paula, cítila, že okolie nechápalo a ani nebolo naklonené myšlienke mať veľa detí. Trpela tým, ale nám hovorila o svojej radosti a milosti, akou bolo pre ňu mať ďalšie dieťa, čím nám dávala veľký pokoj. Keď medzi nami deťmi boli nejaké nezhody, vždy rozprávala s každým z nás, upokojila nás a vyzdvihla pozitívnu stránku toho druhého. Brala na seba naše utrpenia, pochybnosti, úzkosti a neistoty.

Od Chiary dostala ako Slovo života jednu vetu z Evanjelia: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Ján 3,30) s týmto vysvetlením: „Napodobňujúc Ježiša Opusteného v jeho sebazneplatnení sa v láske, dovolíš, aby on vytvoril z teba malú Máriu, ktorá objíma všetkých a vedie ich k jednote.“

Ukončíme modlitbou, ktorú si mama napísala do jedného zošita: Ježišu, ak nie sme rodinou, akou si nás chcel mať, pomôž nám. Daj mi milosť prekonávať ťažkosti s múdrosťou, dôvtipom, inteligenciou a dobrotou. Pomôž mi, aby som videla všetko v tvojom svetle. Mária, ochraňuj nás všetkých.“