Maria Voce: Proti „rozkúskovanej Tretej svetovej vojne“ postaviť presadzovanie mieru po kúskoch

Rozhovor s Máriou Voce, prezidentkou Hnutia fokoláre, pri príležitosti stretnutia 15. novembra v sídle UNESCO: 20.výročie udelenia ceny Chiare Lubichovej za jej prínos pre výchovu k mieru.

Maria Voce, ste prezidentkou Hnutia fokoláre, ktoré 15. novembra organizuje v UNESCO stretnutie s názvom „Nanovo vymyslieť mier.“ Poviete nám, čo robiť proti „rozkúskovanej tretej svetovej vojne“, ako sa o nej zmienil pápež František? Máme dnes nanovo vymyslieť „mier po kúskoch“ a všade podporovať konkrétne iniciatívy ako malé svetielka v tme?

Tisíce malých aktivít pre mier organizované osobami, ktoré sa odvolávajú na Hnutie fokoláre, majú hodnotu samy o sebe tak, ako aj u mnohých iných ľudí, sú súčasťou jednotného plánu a majú spoločnú víziu: inklinovať k univerzálnemu bratstvu, orientovať sa ku snu Boha - „aby všetci boli jedno“ (porov. Jn 17,21). Je to tento pohľad a tento horizont, ktorý dáva odvahu, podporuje a pomáha nanovo začínať uprostred ťažkostí a utrpenia, ktoré vyžaduje záväzok budovať mier.“

Je to 20 rokov, čo bola zakladateľke Hnutia fokoláre Chiare Lubichovej udelená Cena UNESCO za výchovu k mieru. 15. novembra sa v Paríži na tomto stretnutí budú prezentovať početné iniciatívy, ktoré Vaše Hnutie uskutočňuje, aby sa napredovalo na ceste ku konkrétnemu mieru. Napríklad vo Svätej zemi - najmä v Jordánsku, Palestíne a Izraeli - na území, ktoré je podstatné pre mier vo svete, čo robí Fokoláre, aby odpovedalo na otázku týkajúcu sa výchovy k mieru a čo môže byť aj zdrojom inšpirácie pre ľudí dobrej vôle aj inde?

Stretnutia medzi kultúrami a náboženstvami, ktoré Fokoláre podporuje a organizuje, sú našou každodennou skúsenosťou. Neobmedzujeme sa na toleranciu alebo jednoduché uznávanie si odlišností; prekonávame dokonca aj vzájomné zmierenie sa. Vytvárame, takpovediac, novú identitu, širšiu a spoločne zdieľanú. Je to dialóg skutkov, ktorý zahŕňa ľudí mnohých rôznych presvedčení, a to aj nenáboženských, a povzbudzuje nás, aby sme riešili konkrétne potreby, aby sme spoločne reagovali na výzvy v oblasti sociálnej, ekonomickej, kultúrnej, politickej. Deje sa to v kontextoch zasiahnutých vážnou krízou, ako je napríklad Sýria, Irak, Stredoafrická republika, Demokratická republika Kongo, Nigéria, a mnoho ďalších. A tak je to aj vo Svätej zemi. Presvedčenie máme spoločné: ak ide o extrémizmus násilia, snažíme sa odpovedať systémovo odlišne, to znamená, extrémizmom dialógu. Je to záväzok, ktorý vyžaduje maximálnu osobnú a komunitnú angažovanosť, a je to riskantné, náročné a naliehavé. Snažia sa tak žiť chlapci a dievčatá, mládež a rodiny; kresťania, židia a moslimovia. Sú to ľudia, ktorí sa v prvom rade usilujú zriecť sa koreňov nedorozumenia, strachu a odporu. Je to extrémizmus, ktorý sa deň čo deň živí uskutočňovaním jedného druhu umenia: „umenia milovať“.

Pokiaľ ide o moslimsko-kresťanský dialóg, čo očakávate od tohto stretnutia v UNESCO 15. novembra? Bude to presne rok po teroristickom útoku z 13. novembra v Paríži. Aké posolstvo chcete vyslať na túto tému?

Dúfame, že my a mnoho ďalších si nanovo a pevne uvedomíme, že Božím plánom pre ľudstvo je vytvoriť z nás jednu rodinu, zjednotenú a pluralitnú, ktorá predpokladá rozdielnosti, ale ich nestavia proti sebe. Je to skutočnosť, ktorá sa buduje dialógom, kde islamsko-kresťanský dialóg je stále viac dôležitý a potrebný, ako to ukazujú fakty, ale nie je jediný.

Prevzaté z: Vatican Insider, 29.10.2016