Zdenka Böhmová

Vo veku nedožitých 88 rokov od nás odišla 9.7.2016 po dlhej a ťažkej chorobe Zdenka Böhmová. Spolu s manželom Karolom boli pri začiatkoch rodiaceho sa Hnutia fokoláre v Bratislave.

Zdenka sa narodila 8. augusta 1928 v Moste v Čechách. Jej otec Gejza Krajčirovič bol robotník a v tých časoch sa museli za prácou často sťahovať. Veltrusy, Petrohrad, Myjava, Ilava. Nakoniec sa usadili v Dubnici nad Váhom, kde prežila svoju mladosť.

Vyštudovala chemickú priemyslovku v Banskej Štiavnici, kde sa počas štúdia zoznámila s budúcim manželom Karolom. V roku 1951 uzavreli manželstvo a usadili sa v Bratislave. Narodili sa im štyri deti: Pavol, Mária, Peter a Jozef.

Zdenkina pracovná kariéra bola starosť o domácnosť a rodinu. Verne sprevádzala svojho manžela, zvlášť v ťažkých časoch raného komunizmu, kedy bol otec kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu v práci perzekvovaný a nebol mu umožnený žiadny kariérny rast. Statočne znášala s tým spojené ekonomické problémy a vychovávala nás v skromnosti, ale s veľkou láskou. Spomínam si, ako sme sa v detstve pri nedeľnom obede delili o jeden pomaranč alebo tabuľku čokolády.

Mala priateľskú a jednoduchú povahu, bola obľúbená u susedov a známych, vždy ochotná pomôcť.

V sedemdesiatych rokoch rodina Böhmovcov spoznala Hnutie fokoláre. Ich malý trojizbový domček na Brezovskej ulici č. 19 sa v Bratislave stal akoby centrom vtedy sa rodiaceho Hnutia. Prví fokolaríni z Talianska, Clari Santanché, Teresa Cifaldi a iní boli u nich stálymi hosťami, nehovoriac už o desiatkach ľudí z komunity. Dvere toho domčeka boli otvorené 24 hodín denne a Zdenkina pohostinnosť na vtedajšiu ekonomicky ťažkú dobu nepoznala hraníc. Z jej lásky sa rodili stále zázraky rozmnoženia chlebov. Veľmi rada vyšívala, paličkovala a háčkovala a myslím, že ešte dnes je v niektorom fokoláre krásny, veľký vyšívaný obrus, ktorý vyšila ako dar pri nejakej príležitosti.

V roku 2013 jej diagnostikovali ťažkú a neliečiteľnú chorobu. Svoj údel prijala pokojne, v odovzdanosti do Božej vôle. Trpezlivo a bez reptania znášala všetky ťažkosti spojené s chorobou. Zvlášť v poslednom období, keď už bola odkázaná na opateru príbuzných, sa vedome pripravovala a tešila na odchod do neba.

Zomrela tak, ako žila. V tichosti vydýchla v kruhu svojich drahých, obklopená modlitbami a láskou celej rodiny.

Zdenka, zostaneš v našich srdciach navždy vzorom prostého kresťanského života: tichosti, pokory, trpezlivosti a dobroty.

Ďakujeme.

Peter a Katarína Böhmovci