Chiara Lubich: “Zaodieť sa do milosrdenstva”

V mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva, vyhlásenom pápežom Františkom, uverejňujeme jednu myšlienku Chiary z konca päťdesiatych rokov. Pravda ako číre milosrdenstvo.

Povedali sme, že chceme v bratovi vidieť iba Ježiša, milovať v ňom Ježiša, zaobchádzať s blížnym ako s Ježišom, ale zrazu si spomenieme, že tento náš brat má takú či onakú chybu alebo nedokonalosť.
Náš pohľad sa komplikuje a naše bytie už nemá to svetlo. Dôsledkom je zničenie jednoty.

Možno, že tento náš brat, ako každý z nás, urobil chyby, ale ako ho vidí Boh? V akom stave sa v skutočnosti nachádza, aká je pravda? Ak je zmierený s Bohom, Boh si už nepamätá nič, všetko zmazal svojou krvou. Tak prečo si to pripomíname my? Kto sa teda v tejto chvíli mýli? Ja, ktorý súdim, alebo môj brat?
Ja.
A preto musím vidieť veci očami Boha, v pravde, a tak sa aj správať k svojmu bratovi, pretože ak on sa zatiaľ nevysporiadal s Bohom, teplo mojej lásky, ktorou je Kristus vo mne, ho privedie k pokániu, ako slnko, ktoré vysuší a zahojí mnoho rán.
Láska k blížnemu sa udržuje pravdou a pravda je číre milosrdenstvo, do ktorého sa musíme zaodieť od hlavy až po päty, aby sme mohli povedať, že sme kresťanmi.

Chiara Lubich: “Duchovná doktrína”, Cittá nuova, Rím 2006, str. 159 – 160

Prevzaté z: www.focolare.org