Zmŕtvychvstalý

V roku 2002 sa Chiara Lubich podelila so svojou osobnou skúsenosťou s “potvrdením viery”, ktorá sa týka jedného zo základných bodov kresťanského života: zmŕtvychvstania Ježiša.

«Jedna okolnosť prozreteľnosti ma priviedla k prehĺbeniu Ježišovej skutočnosti, ktorý po opustenosti a smrti na kríži vstal z mŕtvych. A nielen to: mala som príležitosť intenzívne rozjímať mysľou i srdcom o mnohých osobitostiach Ježišovho zmŕtvychvstania a o jeho živote po zmŕtvychvstaní. A ostala som ohromená (je to presný výraz) majestátnosťou a grandióznosťou, ktorá vyžarovala z tejto božskej udalosti: z jedinečnosti Zmŕtvychvstalého, z tohto nadprirodzeného javu, ktorý, ako vieme, je jediný na svete. Preto sa nemôžem pri tom znova nepristaviť a nevyzdvihnúť to. (…)

Zmŕtvychvstanie Ježiša je to , čo najviac charakterizuje kresťanstvo, je to, čo ho odlišuje od jeho zakladateľa, Ježiša. Ale nie spôsobom, akým boli vzkriesení iní, napr. Lazar, ktorý potom, ked nastal jeho čas, zomrel. Ježiš vstal z mŕtvych, aby už nikdy nezomrel, aby žil naďalej, aj ako človek, v Raji, v srdci Trojice. A videlo ho 500 osôb! A nebol to určite prelud. Bol to On, presne On: “ Vlož sem prst a pozri na moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku” (Ján 20,27), povedal Tomášovi. Jedol so svojimi a zostal s nimi dobrých 40 dní….Zriekol sa svojej nekonečnej veľkosti z lásky k nám a stal sa malým, človekom medzi ľuďmi, ako jeden z nás. (…)

Ale tým, že vstal z mŕtvych, prekonal každý zákon prírody a celého vesmíru, sa ukázal oveľa väčším ako je, so všetkým tým, čo stvoril, so všetkým tým, čo si je možné predstaviť. Takže aj my, už len pri intuícii tejto pravdy, nemôžme nevidieť Boha, nemôžme neurobiť to, čo urobil Tomáš, a kľačiac pred ním, klaňajúc sa vyznať a povedať mu so srdcom na dlani: “Pán môj a Boh môj”. (…)

A videla som inými očami to, čo urobil v tých ďalších úžasných dňoch tu na zemi. Po zostúpení anjela z Neba na zem, keď odvalil kameň z jeho hrobu a zvestoval ho, hľa, Zmŕtvychvstalý sa ako prvý zjavuje Magdaléne, hriešnici, pretože on sa stal človekom pre hriešnikov. A potom na ceste do Emmauz, vo svojej majestátnosti, ako prvý vykladá Písmo dvom učeníkom. A ako zakladateľ svojej Cirkvi kladie ruky na svojich učeníkov, aby im dal Svätého Ducha; a je to on, ktorý hovorí tie mimoriadne slová Petrovi, keď ho ustanovil za hlavu svojej Cirkvi. Tiež on posiela učeníkov do sveta, aby zvestovali evanjelium, nové kráľovstvo, ktoré založil, v mene Najsvätejšej Trojice, z ktorej zostúpil na zem a ktorú pri Nanebovstúpení dosiahol naplno. (…)

A pretože je Zmŕtvychvstalý, aj jeho slová, ktoré nám povedal predtým, pred svojou smrťou, nadobúdajú jedinečnú žiarivosť, vyjadrujú nepopierateľné pravdy. A medzi prvými sú tie, v ktorých zvestuje aj naše zmŕtvychvstanie. Vedela som to a verila som, pretože som kresťanka. Ale teraz som si dvojnásobne istá: vstanem z mŕtvych, vstaneme z mŕtvych (…)».

Chiara Lubich, V jednote k Otcovi, vydavateľstvo Cittá Nuova, Rím 2004, str. 102 – 105

Prevzaté z www.focolare.org