Žité evanjelium: fragmenty bratstva

Úsilie mladých za zjednotený svet dať svoj príspevok pre mier a uskutočnenie sveta, v ktorom by sme si boli viac bratmi. Dva krátke pohľady zo zbierky aktuálnych skúseností, ktoré prichádzajú z celého sveta.

Reinhard, 55 - ročný Rakúšan, rozpráva svoju skúsenosť: Pred niekoľkými rokmi, počas mojej práce na pošte, som bol napadnutý psychicky chorým mladíkom: zranil ma nožom, bolo to 27 bodných rán. Mladík sa zastavil až v momente, keď som mu, istý si svojou smrťou, povedal: "Odpúšťam ti". Až vtedy mladík pustil z rúk nôž. Psychológovia tvrdia, že som neutrpel žiadnu traumu. Museli ma operovať, stratil som jedny pľúca a chodím za pomoci barlí, ale som zázračne nažive. Dnes ma mnohí pozývajú rozprávať o tom, čo sa stalo a prečo som odpustil: učitelia, kňazi, mladí, kresťania, moslimovia aj ateisti. Doteraz som sa stretol s približne dvetisíc ľuďmi. A vždy musím hovoriť o umení lásky, pretože roky, vrátane onoho osudného dňa, si každé ráno hodím kocku lásky. Mnohí mladí mi po stretnutiach hovoria, že by chceli vedieť viac o tomto spôsobe života. Vždy, keď ma niekam pozvú, je to úžasná príležitosť šíriť ideál bratstva, zlaté pravidlo, v oblasti Vorarlbersko, kde žijem. Jeden mladý ateista mi pred nejakým časom povedal: "Vieš, náboženstvo ma nezaujíma. Ale tvoj spôsob života ma zaujíma veľmi!" (Feldkirch, Rakúsko)

Jedného večera sme telefonovali s Linou, jednou našou priateľkou, ktorá býva v Damašku (Sýria). Rozprávala nám o ťažkostiach, ktoré prežívajú počas pretrvávajúceho vojnového konfliktu: o rizikách z častých výbuchov granátov; o problémoch vyplývajúcich z nedostatku jedla, vody a oblečenia; o neustálom vypínaní elektriny a kúrenia....ona však nežiadala nič.
Ale ako sme počúvali jej slová, v srdci sme cítili, že tento výkrik bolesti nemôže zostať nevypočutý...aj keď sme ďaleko, musíme niečo urobiť! Rýchlo sme sa s touto myšlienkou podelili s našimi priateľmi... Vzápätí sme boli prekvapení množstvom príspevkov, ktoré prichádzali...každý prispel ako mohol! Rodiny, mladé páry, dospievajúci, deti, spoločenstvá, farnosti, iné združenia... Bez toho, aby sme si to uvedomili, sa začala súťaž lásky. Napríklad, jedna pani predala nejaké zlaté predmety a peniaze nám darovala; jeden chlapec, ktorý oslavoval narodeniny, si namiesto darčekov želal príspevok pre svojich sýrskych bratov;
jedna rodina nám darovala svoje životné úspory, pretože ako povedali: "Nechávali sme ich na špeciálnu príležitosť! A pomôcť niekomu takou určite je!"... Takže, v krátkom čase sme nazbierali 20 000 eur! Vďaka tejto sume sme mohli pomôcť mnohým núdznym sýrskym rodinám, priniesli sme im jedlo, šaty, základné potreby...ale predovšetkým sme im priniesli objatie veľké ako svet, aby sa necítili opustení a odkázaní len na seba, ale aby pocítili, že sú súčasťou jednej veľkej rodiny. (Rossana a Emanuele, Taliansko)

Prevzaté z www.focolare.org