Migranti v Maďarsku

11. september 2015
Každodenný príliv tisícov emigrantov, ktorí prechádzajú maďarskou hranicou a smerujú do Rakúska a Nemecka. Krízová situácia, ktorá sťažuje jeho zvládnutie. Ale potom sú tu ľudia, v ktorých často víťazí ľudskosť.

„Je to bolesť, s ktorou sa stretávame pred bránami našich domov každý deň”, píšu nám Viktória Bakacsi a László Vizsolyi, zodpovední za Hnutie fokoláre v Maďarsku.”Počuli sme výzvu pápeža Františka a teraz sa snažíme pochopiť, ako ju uvádzať do praxe ešte viac.

“Už mesiace – píšu – je príliv emigrantov nepretržitý, každý deň prichádza do Maďarska asi 2000 ľudí: rodiny s deťmi, nesmierne unavené, zúfalé, tiež choré, bez ničoho a často bez dokladov; majú však pevnú vôľu pokračovať smerom do Nemecka alebo inej destinácie. Napriek zmätku sa mnoho ľudí aktivizuje a pomáha: cirkevné organizácie i občianske združenia.”

V tejto dramatickej situácii sa púšťa do práce tiež Hnutie fokoláre: “Dali sme do spoločného skúsenosti a nápady spolu s nunciom - pokračujú Viktória a László – a snažili sme sa spojiť sily a konať koordinovaným spôsobom, aby to bolo účinnejšie. Napojili sme sa na sieť jezuitov, ktorí už majú vypracovaný program a na skupiny Komunity sv. Egídia, ktorá má nielen organizačnú i inú skúsenosť, ale tiež právnických espertov. Spoločná práca je zameraná tiež na formáciu svedomia pre prijatie, ktorú sme začali už v letnom tábore za prítomnosti 230 mladých.”


Členovia fokoláre, ktorí sú aktívni vo farnostiach pôsobia na Stanici Keleti. Jedna z nich píše: “Som medzi utečencami už asi dva mesiace. Mnohí im pomáhame. Je tam veľa detí, zúfalých osôb…”Snažím sa vidieť v každom tvár Ježiša a to mi dáva silu. Sú veľmi vďační za každú pomoc, deti sa tešia z každého malého darčeka”.

Jedna psychologička hovorí: “Snažím sa dávať do spoločného moje profesionálne vedomosti a pomáham s organizáciou dobrovoľníkov, ktorých je tu mnoho. Kňaz fokolarín nám napísal: “ Vo štvrtok ráno sme sa stretli spolu s ostatnými kňazmi. Po tom, ako sme si prečítali Slovo života na tento mesiac, šiesti z nás išli na stanicu pomáhať prichádzajúcim migrantom. Zapojili sa aj mladí: “Po našom stretnutí, ktoré sa konalo pod hlavičkou Mladých za zjednotený svet, sme sa vybrali k migrantom so zámerom postarať sa o deti. Bolo nás asi dvadsať a dvaja boli prezlečení za postavičky Gibi a Doppiaw. Obklopilo nás asi 70 afgánskych a sýrskych detí, mladých a rodín. Hrali sme sa, kreslili a atmosféra sa postupne uvoľňovala. Pridávali sa k nám aj ostatní prostredníctvom rôznych scénok a tancov. Dorozumievali sme sa všetkými možnými spôsobmi, pretože nie všetci hovorili po anglicky. Mnohí z nich sa nás dokonca snažili naučiť nejaké arabské slová a my sme sa rozhodli, že budeme medzi nich chodiť pravidelne jedenkrát týždenne.


”Uvedomujúc si komunikačnú bariéru a tiež nedostatok informácií, ktorými migranti disponujú, sa jedna fokolarínka v spolupráci s dobrovoľníkmi z rádu Maltézskej pomoci podujala, že nájde niekoho, kto ovláda arabský jazyk, aby im pomohol dorozumieť sa s nimi a pripraviť pre nich informačné letáky. Aj v Szegede pokračujeme s pomocou pre migrantov, ktorí neustále prichádzajú. Mnohí pravidelne prinášajú celé debny s ovocím. Jedna z nás, policajtka, sa každý deň po práci zastaví v utečeneckom tábore, aby pomohla ženám s deťmi”.

“Sme si vedomí, že všetko, čo robíme je iba kvapka v oceáne...no nechceme, aby chýbala”.

Prevzaté z www.focolare.org