Slovo života - August 2015

„Žite v láske.“ (Ef 5, 2)

V týchto slovách je ukrytá celá kresťanská etika. Ak má byť ľudské konanie v súlade s Božím zámerom, pre ktorý nás stvoril, čiže autenticky ľudské, musí byť oživované láskou. Cesta – ako metafora života – na dosiahnutie cieľa musí byť vedená láskou, ktorá je súhrnom celého zákona.

Apoštol Pavol píše toto povzbudenie kresťanom z Efezu ako zakončenie a syntézu toho, čo im práve napísal o kresťanskom spôsobe života: prejsť od starého človeka k novému, hovoriť pravdu a byť úprimný, nekradnúť, vedieť si odpustiť, prispievať k dobru... jedným slovom „žiť v láske“.

Treba si prečítať celú vetu, z ktorej pochádzajú tieto výrečné slová, čo nás budú sprevádzať po celý mesiac: „Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!“

Pavol je presvedčený, že pri každom našom správaní si máme brať za vzor to Božie. Ak je láska Božím rozlišovacím znakom, musí ním byť aj u jeho detí: v tom ho majú napodobňovať.

Ako však môžeme spoznať Božiu lásku? Pre Pavla to je celkom jasné: zjavuje sa v Ježišovi, ktorý ukazuje, ako a do akej miery Boh miluje. Apoštol to zakúsil na vlastnej koži: „Miluje ma a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20) a teraz to ohlasuje všetkým, aby túto skúsenosť získala celá komunita.

„Žite v láske.“ 

Aká je miera Ježišovej lásky, podľa ktorej máme formovať aj našu lásku?

Ako vieme, jeho láska nemá hraníc, pred nikoho nekladie zábrany ani nikoho neuprednostňuje. Ježiš zomrel za všetkých, aj za svojich nepriateľov, za tých, čo ho ukrižovali, rovnako ako Otec, ktorý vo svojej univerzálnej láske necháva svietiť slnko a zosiela dážď na všetkých, na dobrých aj na zlých, na hriešnikov aj na spravodlivých. Staral sa predovšetkým o maličkých a chudobných, chorých a odsúvaných, veľmi miloval svojich priateľov a bol zvlášť blízky svojim učeníkom... Neobmedzoval svoju lásku, a tak došiel až do krajnosti a daroval život.

Teraz pozýva všetkých, aby sa podieľali na jeho vlastnej láske, aby milovali tak, ako miloval on.

Takéto povolanie by nám mohlo naháňať strach, pretože je príliš náročné. Ako sa môžeme stať nasledovníkmi Boha, ktorý miluje každého, vždy a ako prvý? Ako môžeme milovať mierou Ježišovej lásky? Ako byť v láske tak, ako to od nás požaduje Slovo života?

Je to možné, len ak sme predtým my sami zakúsili, že sme milovaní. Vo vete „žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás“, možno výraz ako aj nahradiť tiež slovom pretože.

„Žite v láske.“

Slovo žite tu má význam konať, správať sa, chce akoby naznačiť, že každý náš skutok má čerpať inšpiráciu a impulz v láske. Pavol možno nie náhodou použil toto dynamické slovo, aby nám pripomenul, že milovať sa učíme, že je pred nami poriadny kus cesty, aby sme dosiahli rozmery Božieho srdca. Aby naznačil potrebu ustavičného napredovania v láske, používa aj viaceré iné obrazy. Hovorí o raste, ktorým treba prejsť od nedospelých v Kristovi až po dospelosť (porov. 1 Kor 3, 1 – 2), o raste na poli od sejby, o budovaní stavby, o behu na štadióne pre získanie víťazného venca (porov. 1 Kor 9, 24).

Nikdy nebudeme môcť povedať, že sme už došli do cieľa. Dosiahnutie méty si vyžaduje čas a vytrvalosť, je potrebné nevzdávať sa pri ťažkostiach, nenechať sa deprimovať neúspechmi a omylmi, byť stále pripravený začínať odznova, neupadať do priemernosti.

Augustín z Hippa, možno pri pomyslení na svoju trpiteľskú cestu, píše: „Ak chceš dosiahnuť to, čo ešte nie si, stále ti bude nemilé to, čo si. Veru, tam, kde sa cítiš dobre, sa zastavíš a dokonca si povieš: ‚Takto stačí,‘ a začneš sa potápať. Zakaždým pridaj, stále kráčaj, sústavne napreduj: na ceste sa nezastavuj, neobzeraj sa, nevyboč. Kto nenapreduje, zaostáva.“

„Žite v láske.“ 

Ako rýchlejšie napredovať na ceste lásky?

Keďže je pozvanie „žite“ určené celej komunite, bude vhodné vzájomne si pomáhať. Vydávať sa na cestu samému je veru smutné a ťažké.

Mohli by sme začať tým, že nájdeme príležitosť, aby sme si ešte raz medzi sebou – s priateľmi, v rodine, s členmi našej kresťanskej komunity... – vyjadrili odhodlanie napredovať spoločne.

Mohli by sme sa podeliť o pozitívne skúsenosti s tým, ako sme milovali, a tak sa učiť jedni od druhých.

Tomu, kto nám porozumie, sa môžeme zdôveriť s našimi omylmi a odchýleniami z cesty, a tak sa napraviť.

Aj spoločná modlitba nám môže dodať svetlo a silu pokračovať.

Navzájom zjednotení a s Ježišom medzi nami vyštartujme! – prejdime našu svätú cestu až na jej koniec: budeme rozsievať okolo seba lásku a dosiahneme cieľ: Lásku.
 

Fabio Ciardi