Slovo života - Máj 2015

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.“ (Ef 2, 4 – 5)

Keď sa Boh zjavil Mojžišovi na vrchu Sinaj, vyhlásil o sebe, kto je, slovami: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6). Židovská Biblia používa na vyjadrenie podstaty tejto milosrdnej lásky jeden výraz (raḥămîm), ktorý sa vzťahuje na materinské lono ako miesto, odkiaľ pochádza život. Tým, že sa Boh dáva poznať ako milosrdný, potvrdzuje starostlivosť o každé svoje stvorenie podobne ako matka o svoje dieťa – má ho rád, dáva naň pozor, ochraňuje ho, stará sa oň. Biblia používa na vyjadrenie ďalších aspektov lásky-milosrdenstva ešte jeden výraz (ḥesed), ktorý vyjadruje: vernosť, láskavosť, dobrotu a spolupatričnosť.
Mária vo svojom Magnifikate tiež ospevuje milosrdenstvo Všemohúceho z pokolenia na pokolenie (porov. Lk 1, 50).
Aj sám Ježiš nám hovoril o Božej láske a zvestoval Otca starostlivého a pozorného na každú našu potrebu, pripraveného odpúšťať a darovať všetko, čo potrebujeme: „Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 45).
Jeho láska je skutočne bohatá a nesmierna, tak je opísaná aj v Liste Efezanom, z ktorého pochádza toto Slovo života:

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.“

Toto Pavlovo akoby radostné zvolanie sa rodí z kontemplácie mimoriadneho Božieho pôsobenia voči nám: boli sme mŕtvi a oživil nás, dal nám nový život.
Slovko ale na začiatku vety naznačuje vyjadrenie protikladu toho, čo Pavol uvádza predtým: tragická situácia ľudstva, ktoré je gniavené vinami hriechu, stalo sa otrokom skazených a egoistických túžob, je pod vplyvom síl zla a otvorene odporuje Bohu. V takomto stave by si zaslúžilo, aby sa voči nemu rozpútal jeho hnev (porov. Ef 2, 1 – 3). Boh, naopak, namiesto toho, aby trestal, znovu mu dáva život, nenechá sa ovládať hnevom, ale vedie ho milosrdenstvo a láska – toto je príčina veľkého Pavlovho úžasu.
Ježiš už takýto Boží prístup naznačil v podobenstve o otcovi, ktorý mal dvoch synov a s otvoreným náručím prijal mladšieho, čo upadol do neľudského života. To isté sa deje v podobenstve o dobrom pastierovi, ktorý ide hľadať stratenú ovcu a vyloží si ju na plecia, aby ju doniesol domov. Podobne dobrý Samaritán ošetril rany človekovi, ktorý padol do rúk zbojníkov (porov. Lk 15, 11 – 32; 15, 3 – 7; 10, 30 – 37).
Podobenstvami symbolizovaný Boh, milosrdný Otec, nám nielen odpustil, ale daroval nám aj samotný život svojho syna Ježiša, daroval nám plnosť božského života.
Preto ten hymnus vďačnosti:

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.“

Toto Slovo života by v nás malo vyvolať tú istú radosť a vďačnosť ako v Pavlovi a v prvotnom kresťanskom spoločenstve. Aj voči každému z nás sa Boh prejavuje ako bohatý na milosrdenstvo a s nesmiernou láskou, pripravený odpustiť a obnoviť svoju dôveru. Neexistuje stav hriešnosti, bolesti či osamelosti, v ktorom by chýbala jeho prítomnosť, kde by nám nebol po boku, aby nás sprevádzal na našej ceste, kde by nám nedôveroval, nedal možnosť povstať či silu stále začínať.
Pred dvomi rokmi, 17. marca 2013, začal pápež František pri svojom prvom nedeľnom Anjel Pána hovoriť o Božom milosrdenstve, ktoré sa potom stalo jeho častou témou. Pri tej príležitosti povedal: „Božia tvár je tvár milujúceho Otca, ktorý je vždy trpezlivý... chápe nás, očakáva, nikdy ho neunaví odpúšťať nám...“ Svoj krátky prvý pozdrav zakončil: „On je milujúcim Otcom, čo vždy odpúšťa, čo má milosrdné srdce pre nás všetkých. Učme sa aj my byť ku každému milosrdní.“
Toto posledné usmernenie nám ponúka konkrétny spôsob, ako žiť Slovo života.
Keď je Boh voči nám bohatý na milosrdenstvo a má k nám nesmiernu lásku, aj my sme povolaní k milosrdenstvu voči druhým. Ak on miluje zlých a ľudí s nepriateľským postojom, aj my sa musíme naučiť milovať tých, ktorí nie sú „hodní lásky“, dokonca aj nepriateľov. Či nám Ježiš nepovedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7); či nás nežiadal: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36)? Aj Pavol vyzýval svoje Bohom vyvolené a milované spoločenstvá: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3, 12).
Ak sme uverili v Božiu lásku, aj my, keď príde náš čas, môžeme milovať láskou, ktorá sa dokáže priblížiť v ktoromkoľvek okamihu bolesti či potreby, láskou, čo všetko prepáči, chráni a je starostlivá.
Keď budeme takto žiť, môžeme sa stať svedkami Božej lásky a všetkým, ktorých stretneme, pomôžeme objavovať, že aj k nim sa obracia so svojou nesmiernou láskou Boh bohatý na milosrdenstvo.

Fabio Ciardi