Slovo života - Apríl 2015

„Pre všetkých som sa stal všetkým“ (1 Kor 9, 22)

Slovo života na tento mesiac je z prvého Pavlovho listu spoločenstvu v Korinte, v ktorom sa musel brániť proti nedostatku úcty niektorých kresťanov voči nemu. Spochybňovali alebo celkom negovali jeho identitu ako apoštola. Keď obhájil plnú oprávnenosť tohto označenia tým, že videl Ježiša (porov. 1 Kor 9, 1), vysvetlil, prečo sa správa tak pokorne a skromne, že odmieta aj akúkoľvek odmenu za svoju činnosť. Aj keď si mohol uplatňovať apoštolskú autoritu a práva, radšej bol „sluhom všetkých“. Na tom postavil svoju evanjeliovú stratégiu.
S cieľom prinášať evanjelium sa prispôsoboval každej skupine ľudí, až sa stal jedným z nich. Päťkrát opakuje, ako sa zjednocoval s druhými: pri Židoch sa z lásky k nim podriadil Mojžišovmu zákonu, aj keď sa ním už necítil viazaný; pri nežidoch, tých, čo boli bez Mojžišovho zákona, aj on žil akoby bol bez Mojžišovho zákona, hoci mal veľmi náročný zákon, samotného Ježiša; so „slabými“ – pravdepodobne tak volali úzkostlivých kresťanov, ktorí si kládli otázku, či možno jesť mäso obetované božstvám – aj on bol slabý, aj keď bol „silný“ a slobodný voči všetkým. Jedným slovom, „pre všetkých som sa stal všetkým“.
Zakaždým opakuje, že sa takto správa preto, aby čím viacerých „získal“ pre Krista, aby „zachránil“ aspoň niektorých. Nerobí si však ilúzie, neočakáva veľký triumf, vie, že na jeho lásku zareagujú len niekoľkí. Napriek tomu on miluje všetkých, stal sa sluhom všetkých, presne podľa Pánovho príkladu, ktorý prišiel „slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Kto sa s nami zjednotil viac ako Ježiš Kristus? A on, Boh, „zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (Flp 2, 7).

„Pre všetkých som sa stal všetkým“

Tieto slová, zhrnuté vo výraze zjednocovať sa, sa stali jedným zo základných bodov umenia milovať Chiary Lubichovej. Videla v nich výraz diplomacie lásky. V jej spisoch nájdeme: „Keď niekto plače, máme plakať s ním. A ak sa smeje, máme sa tešiť s ním. Kríž sa takto rozdelí a nesú ho plecia viacerých a radosť sa zmnohonásobí a mnohí majú na nej podiel. (...) Zjednocovať sa s blížnym z lásky k Ježišovi, s Ježišovou láskou, až kým sa ho jemne dotkne Božia láska v nás a aj on sa bude chcieť zjednocovať s nami, a rozbehne sa vzájomná výmena pomoci, ideálov, plánov a citov. (...) Toto je diplomacia lásky, používa mnoho prvkov a spôsobov z bežnej diplomacie, a tak nevypovie všetko, čo by mohla, nepáčilo by sa to ani bratovi, ani Bohu; vie počkať, vie prehovoriť, dospeje k cieľu. Božská diplomacia Slova, ktoré sa vtelilo, aby nás zbožštilo.“(1)
Chiara s prepracovanou pedagogikou opisuje aj každodenné prekážky, ktoré odvádzajú od zjednocovania sa. „Niekedy je to roztržitosť, inokedy nedobrá snaha unáhlene povedať vlastnú myšlienku či nevhodne ponúkať svoju radu. V niektorých situáciách ani nemáme tendenciu zjednocovať sa s blížnym, myslíme si, že našu lásku nepochopí, alebo nás brzdia rôzne výhrady voči nemu. V určitých prípadoch to znemožňuje skrytý úmysel získať ho pre našu vec.“ Preto je „pre zjednocovanie sa s druhými veľmi dôležité odstrániť či odsunúť všetko, čo obsadzuje našu myseľ a naše srdce“(2). Ide teda o sústavnú, neúnavnú, vytrvalú a nezištnú lásku, ktorá však má oporu v najväčšej a nepremožiteľnej Božej láske.
Sú to veľmi dôležité usmernenia a môžu nám pomôcť žiť Slovo života na tento mesiac. Začať druhého úprimne počúvať, pochopiť ho vnútorne, vžiť sa do situácií a skúšok, ktorými prechádza, podieľať sa na jeho starostiach a radostiach:

„Pre všetkých som sa stal všetkým“

Táto evanjeliová výzva nemá byť interpretovaná tak, že máme upustiť od vlastných postojov, ani čo by sme nekriticky schvaľovali akékoľvek správanie ostatných a nemali by sme svoj návrh, ako sa zachovať, alebo svoj vlastný názor. Ak sme milovali tak, že sa stávame tým druhým, a všetko, o čo sme sa podelili, je darom z lásky a pomohlo nám to vytvoriť úprimný vzťah, potom môžeme a musíme vyjadriť vlastný názor, aj keby bol nepríjemný, stále však v postoji najhlbšej lásky. Zjednocovanie nie je znakom slabosti, nie je snahou o pokojné, nerušené spolunažívanie, ale je výrazom slobodného človeka, ktorý sa dal k dispozícii. Zjednocovanie vyžaduje odvahu a rozhodnosť.
Dôležité je tiež mať na zreteli cieľ zjednocovania sa.
Ako sme už v predchádzajúcom naznačili, veta sv. Pavla, ktorú budeme tento mesiac žiť, pokračuje výrazom: „... aby zachránil aspoň niektorých.“ Pavol odôvodňuje svoje zjednocovanie sa snahou zachrániť. Je to spôsob, ako vstúpiť do druhého, dať vyniknúť dobru a pravde, čo tam už sídlia, vymazať prípadné omyly a vložiť tam zárodok evanjelia. Pri tejto úlohe apoštol nepozná obmedzenia ani výhovorky, nemôže ju neplniť, lebo mu ju zveril priamo Boh, musí ju plniť, a to s nasadením a s vynachádzavosťou vlastnou len láske.
Toto je pri zjednocovaní sa našou najväčšou motiváciou. Aj v politike a v oblasti obchodu vidíme záujem zblížiť sa s ľuďmi, preniknúť do ich zmýšľania, poznať ich požiadavky a potreby, no stále je tam hľadanie prospechu. Zatiaľ čo, ako by povedala Chiara, „veľkosť a jedinečnosť Božej diplomacie a jediné, čo jej je istotne vlastné, spočíva v tom, že jej pohnútkou je snaha o dobro druhého bez čo i len tieňa egoizmu“(3).
Zjednocovať sa a tak všetkým pomáhať rásť v láske, aby sme prispievali k uskutočneniu univerzálneho bratstva, Božieho sna s ľudstvom a dôvodu, pre ktorý Ježiš položil svoj život.

Fabio Ciardi

(1) Diplomazia v Scritti Spirituali, 1, Città Nuova, Rím 20035, s. 88-89.
(2) La vita, un viaggio, Città Nuova, Rím 19944, s. 63.
(3) Diplomazia v Scritti Spirituali, 1, Città Nuova, Rím 1993, s. 89.