Slovo života – November 2014

„Veď u teba je zdroj života“ (Ž 36, 10)

Toto slovo Písma nám prezrádza čosi, čo je tak veľmi dôležité pre život, že sa stáva nástrojom na zmierenie a otvorenosť pre život v spoločenstve.V prvom rade nám hovorí o tom, že jediným zdrojom života je Boh. V ňom, v jeho stvoriteľskej láske má pôvod celý svet a stáva sa domovom pre človeka.On je ten, ktorý nám dáva život i všetky jeho dary. Žalmista dobre pozná drsnosť podmienok a nedostatok vlahy na púšti, vie teda, aký významný je zdroj vody spolu so životom, ktorý okolo nej prekvitá, takže nemohol nájsť krajší obraz na ospievanie stvorenia ako rieky vytekajúcej z Božieho lona.A tak mu prúdi zo srdca oslavná pieseň uznania. Toto je prvý krok, ktorý treba urobiť, i to prvé, čo treba prijať zo slov žalmu: chváliť Boha a ďakovať mu za jeho diela, za nádhery sveta a za živého človeka, ktorý je jeho slávou, ale aj jediným stvorením, ktoré mu vie povedať:

„Veď u teba je zdroj života“

Otcovej láske sa však videlo primálo iba preriecť slovo, ktorým všetko stvoril. Chcel, aby sa jeho Slovo samo zaodelo naším telom. Boh, sám pravý Boh, sa v Ježišovi stal človekom a priniesol na zem zdroj života.Prameň všetkého dobra, všetkého stvoreného a všetkého šťastia prišiel a ostal medzi nami, aby sme ho mali takpovediac na dosah ruky. Sám Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby mali života aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Všetok čas a priestor nášho života naplnil sebou. A chce zostať s nami navždy, aby sme ho mohli poznávať a milovať v tých najrozmanitejších veciach.Niekedy nám napadne: „Aké krásne by bolo žiť v Ježišových časoch!“ Lenže jeho láska našla spôsob, ako byť s nami nielen na malom kúsku palestínskeho územia, ale na každom kúsku zeme: sprítomňuje sa v Eucharistii, ako prisľúbil. Ňou sa môžeme ovlažiť, nachádzať v nej pokrm a udržiavať sa pri živote.

„Veď u teba je zdroj života“

Ďalším prameňom, v ktorom nájdeme živú vodu Božej prítomnosti, sú brat a sestra. Je ním každý blížny, ktorý prechádza popri nás, najmä núdzny. Keď mu prejavujeme lásku, nesmieme v ňom vidieť toho, kto prijíma naše dobré skutky, ale svojho dobrodinca, lebo nám prináša Boha. Totiž keď v ňom milujeme Ježiša [„Bol som hladný..., smädný..., pocestný..., vo väzení...“ (Mt 25, 31 – 40)], dostávame za to Ježišovu lásku a jeho život, pretože on sám, prítomný v našich bratoch a sestrách, je ich zdrojom.

Prameňom bohatým na vodu je aj Božia prítomnosť v nás. On sa nám neprestajne prihovára,treba len počúvať jeho hlas, a tým je svedomie. Čím viac sa usilujeme milovať Boha a blížneho, tým silnejší a zreteľnejší je jeho hlas v porovnaní s ostatnými. Existuje však osobitná chvíľa, počas ktorej môžeme prežívať v sebe jeho prítomnosť tak ako nikdy. Je to vtedy, keď sa modlíme a snažíme sa v priamom spojení s ním ísť čo najhlbšie, až na dno svojej duše, kde prebýva. Je tam ako nevysychajúce hlbinné žriedlo, ktoré je nám stále naporúdzi a môže kedykoľvek uhasiť náš smäd. Postačí zavrieť na okamih okenice duše a sústrediť sa, a nájdeme tento zdroj i uprostred najvyprahnutejšej púšte. Dovtedy, kým nedosiahnem túto jednotu s ním, v ktorej cítim, že už nie som sám, lež sme dvaja: on vo mne a ja v ňom. A tak – vďaka jeho daru – sme jedno, ako voda a zdroj, ako kvet a jeho semeno.

(...) Slová žalmu nám budú pripomínať, že jedine Boh je zdrojom života, čiže aj plnosti spoločenstva, pokoja a radosti. Čím viac budeme piť z tohto prameňa, čím viac budeme žiť zo živej vody, ktorou je jeho slovo, tým si budeme bližší a budeme nažívať ako bratia a sestry. Potvrdí sa to, čo hovorí druhá časť verša citovaného žalmu (podľa talianskeho ekumenického prekladu): „Keď nás ty osvecuješ, žijeme vo svetle.“ Ľudstvo očakáva práve toto svetlo.

Chiara Lubichová

Slovo života 2001, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 24/2001, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZ_nov2014.doc35 KB