Slovo života – Október 2014

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“1 (Jn 6, 35)

Ján na jednom mieste vo svojom evanjeliu rozpráva o tom, ako Ježiš na druhý deň po rozmnožení chlebov v Kafarnaume v obsažnom rozhovore okrem iného povedal: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6, 27).
Ježišovým poslucháčom je jasné, že je to narážka na mannu, ale aj na očakávanie „ďalšej“ manny, ktorá príde z neba v mesiášskom čase.
O chvíľku, počas toho istého rozhovoru, pred zástupom, ktorý je stále nechápavý, Ježiš vyhlási, že on sám je ten pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba, čomu treba uveriť:

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Ježiš sa už vidí chlebom. To je vlastne posledná pohnútka jeho života tu na zemi. Byť chlebom, ktorý sa bude jesť. Byť chlebom, aby nám tak dal svoj život, aby nás pretvoril na seba. Až potiaľ bol poslucháčom duchovný zmysel týchto slov s ich odvolávaním sa na Starý zákon jasný. No rozhovor sa stáva záhadným a vyvoláva odpor, keď potom Ježiš o sebe vyhlási: „A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 51b) a „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53).
Zvestovanie Eucharistie pohoršilo a odradilo veľký počet učeníkov. Pritom ide o najväčší Ježišov dar, ktorý chce odovzdať ľudstvu: svoju prítomnosť vo sviatosti Eucharistie, ktorá sýti dušu i telo a na základe dôverného spojenia s Ježišom poskytuje i plnosť radosti.
Koho živí tento chlieb, ten už nemá dôvod po ničom lačnieť. Každú našu túžbu po láske a pravde nasýti ten, ktorý sám je Láska a Pravda.

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Tento chlieb nás ním živí, kým sme tu na zemi. Lenže nám bol daný aj preto, aby sme i my z našej strany mohli nasycovať duchovný a telesný hlad ľudí okolo nás.
Svet neprijíma natoľko zvesť Krista na základe Eucharistie, ako skôr na základe života kresťanov, živených touto Eucharistiou a Slovom, keď počas ohlasovania evanjelia sprítomňujú Krista medzi ľuďmi svojím životom a svojimi slovami.
Vďaka Eucharistii sa život kresťanského spoločenstva stáva životom samého Ježiša, čiže životom, ktorý je potom schopný dávať lásku a život samého Boha i ostatným.

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Cez podobu chleba nás Ježiš učí aj pravdivejší, „kresťanskejší“ spôsob, ako milovať svojho blížneho.
Čo totiž znamená milovať?
Milovať znamená „zjednocovať sa“ so všetkými, zjednocovať sa s nimi vo všetkom, po čom túžia, aj v tých najmenších a najbezvýznamnejších veciach a v takých, na ktorých nám málo záleží, no ostatných zaujímajú.
Ježiš dal príklad na takéto prejavovanie lásky priam uchvacujúcim spôsobom, keď sa stal pre nás chlebom. Robí sa chlebom, aby mohol vstúpiť do každého človeka, aby ho bolo možné jesť, aby sa mohol s každým spojiť, aby mohol slúžiť a milovať všetkých.
Aj my sa máme až do tej miery zjednocovať s druhými, že sa im vydáme ako pokrm.
Toto je láska, zjednotenie sa s inými natoľko, aby mali pocit, že ich naša láska živí, pozdvihuje a strháva.

Chiara Lubichová

1) Slovo života 2000, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 14/2000, s. 7.