Slovo života - September 2014

„Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu.“ (Rim 15 7)

Tieto slová sú jedným zo záverečných odporúčaní, ktoré dáva svätý Pavol vo svojom liste rímskym kresťanom. Toto spoločenstvo, podobne ako mnohé iné, roztrúsené v grécko-rímskom svete, tvorili veriaci pochádzajúci sčasti z pohanstva, sčasti zo židovstva, čiže zmýšľaním, kultúrou a duchovnou vnímavosťou veľmi odlišní. Táto odlišnosť bola príležitosťou na posudzovanie, predpojatosť, oddeľovanie a neznášanlivosť jedných voči druhým, čo sa celkom iste nezhodovalo s postojom prijímať sa navzájom, ktorý by od nich chcel Boh.
V snahe pomôcť im apoštol nenachádza účinnejší spôsob než to, že im pripomína milosť ich obrátenia. Tá skutočnosť, že ich Ježiš povolal k viere a dal im dar svojho Ducha, bola hmatateľným dôkazom lásky, s akou Ježiš prijal každého jedného z nich. Navzdory ich minulosti a rozličnosti pôvodu ich Ježiš prijal, aby z nich utvoril jedno telo.

„Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu.“

Tieto slová svätého Pavla nám pripomínajú jeden z najpôsobivejších prejavov Ježišovej lásky. Je to láska, s akou Ježiš počas svojho pozemského života prijímal všetkých, najmä tých najopovrhovanejších, najnúdznejších a najodcudzenejších. Práve láska, s akou Ježiš všetkým venoval svoju dôveru, úprimnosť a svoje priateľstvo, rúcala postupne všetky prekážky, čo ľudská pýcha a sebectvo vytvorili vo vtedajšej spoločnosti. Ježiš sa stal verejným prejavením sa lásky nebeského Otca, s akou úplne prijíma každého z nás, lásky, akú máme mať v dôsledku toho jedni voči druhým aj my. Toto je prvotný Otcov zámer s nami; preto nemôžeme vzdať Otcovi väčší hold ako ten, že sa budeme snažiť jedni druhých navzájom prijímať tak, ako nás prijal Ježiš.

„Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu.“

Ako teda budeme žiť Slovo života na tento mesiac?
Ono vlastne upriamuje našu pozornosť na jeden z prejavov nášho sebectva, ktorý sa veľmi často vyskytuje a – povedzme si to úprimne – veľmi ťažko sa prekonáva. Je to snaha izolovať sa, odmietať, zavrhovať, vylučovať druhého preto, že je odlišný od nás a mohol by rušiť náš pokoj.
Budeme sa teda snažiť žiť toto Slovo života predovšetkým v našich rodinách, združeniach, spoločenstvách, pracovných skupinách, odstraňovať zo svojho vnútra posudzovanie, odmietanie, predsudky, nevraživosť, neznášanlivosť s tým či oným blížnym, ktoré tak ľahko vzbĺknu a tak často sa vyskytujú. Navyše veľmi zoslabujú a ako hrdza kazia ľudské vzťahy, zamedzujú a blokujú vzájomnú lásku.
Ďalej si zaumienime, že všeobecne v spoločnom živote sa budeme usilovať Ježišovu prijímajúcu lásku prejavovať každému blížnemu, ktorého Pán postaví vedľa nás, najmä tým, ktorých sa spoločenský egoizmus snaží čo najľahšou cestou vylúčiť alebo odvrhnúť.
Prijať toho druhého, odlišného od nás, patrí k základom kresťanskej lásky. Je to východisko, prvý stupienok na vytvorenie civilizácie lásky, tej kultúry spoločenstva, ku ktorej nás Kristus vyzýva najmä dnes.

Chiara Lubichová

PrílohaVeľkosť
SZ_september2014.doc35 KB
SZ_gen4_september_2014.ppt866 KB
SZ_prezentacia_september_2014.pps3.01 MB
SZ_Gen3_September2014.pdf681.86 KB