Slovo života - Jún 2014

„A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“1 (Mt 28, 20)

Evanjelista Matúš začína svoje evanjelium upozornením, že ten Ježiš, o ktorom rozpráva, je Boh s nami, Emanuel (porov. Mt 1, 23), a končí ho práve slovami života na tento mesiac. Ježiš v nich sľubuje, že ostáva s nami navždy, aj po svojom návrate do neba. Až do konca sveta bude Bohom s nami.

Ježiš tieto slová povedal učeníkom, keď ich poveril ísť do celého sveta a šíriť jeho posolstvo. A bol si vedomý toho, že ich posiela ako ovce medzi vlkov, takže budú podstupovať protivenstvá a prenasledovania (porov. Mt 10,16 – 22). Nechcel ich teda v ich poslaní nechať osamotených, preto vo chvíli, keď má odísť, sľubuje, že ostáva! Prestanú ho síce vidieť svojimi očami, nebudú viac počuť jeho hlas, ani sa ho už nebudú môcť dotýkať, no on ostáva medzi nimi ako predtým, ba ešte väčšmi ako predtým. Ak sa totiž doteraz nachádzal na určitom presnom mieste, v Kafarnaume či pri jazere, na vrchu či v Jeruzaleme, odteraz bude všade tam, kde sú jeho učeníci.

No Ježiš mal pred očami i všetkých nás, ktorí musíme žiť v ťažkostiach každodenného života. A keďže je vtelenou Láskou, zmýšľal takto: chcem stále ostávať s ľuďmi, chcem mať účasť na ich starostiach, chcem im radiť, chcem kráčať po ich cestách spolu s nimi, vstupovať do ich domov a svojou prítomnosťou oživovať ich radosť.

Preto chcel ostať s nami a dávať nám pociťovať svoju blízkosť, svoju silu a svoju lásku.
V Lukášovom evanjeliu sa uvádza, že keď ho učeníci uvideli vystúpiť do neba, „vrátili sa do Jeruzalema s veľkou radosťou“ (porov. Lk 24, 52). Ako k tomu mohlo dôjsť? Tak, že zakúšali skutočnosť týchto jeho slov.

Aj nás naplní radosť, ak skutočne uveríme tomu, čo Ježiš sľubuje:

„A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“1 (Mt 28, 20)

Tieto slová, vlastne posledné, ktorými sa Ježiš obracia na učeníkov, znamenajú skončenie jeho pozemského života a zároveň začiatok života Cirkvi, v ktorej je prítomný mnohorakým spôsobom: v Eucharistii, vo svojich slovách, vo svojich služobníkoch (biskupoch, kňazoch), v chudobných, maličkých, zaznávaných – vlastne vo všetkých blížnych.
My pritom radi zdôrazňujeme jednu osobitnú Ježišovu prítomnosť, na ktorú on sám poukázal takisto v Matúšovom evanjeliu: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Touto prítomnosťou chce mať možnosť prebývať trvalo na každom mieste.

Ak žijeme, čo prikazuje, najmä jeho nové prikázanie, môžeme zakusovať túto jeho prítomnosť aj mimo jednotlivých cirkví, medzi ľudom, na miestach, kde tento ľud žije, všade.

To, čo sa od nás žiada, je vzájomná láska, ktorá slúži, chápe, má účasť na bolestiach, úzkostiach i radostiach našich blížnych; láska, ktorá všetko prikrýva, všetko prepáči, typická pre kresťanstvo.
Žime tak, aby všetci mali možnosť stretnúť sa s Ježišom už tu na tejto zemi.

Chiara Lubichová

1 Slovo života 2002, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 8/2002, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZjun2014_def.doc29 KB
SZ_gen3_jun_2014.ppt263 KB
SZ_gen4_jun_2014.ppt909 KB
SZ_gen3j_jun_2014.ppt407 KB
SZ_prezentacia_jun_2014.pps2.2 MB