S ľuďmi nenáboženského presvedčenia

Myslím si, že dialóg je viac ako tolerancia, a to veľmi významne;
ale i tak by som toleranciu celkom neodmietala,
lebo v niektorých oblastiach je výhodná aspoň preto, že tam, kde je,
nedochádza k sporom a bojom.
Dialóg je totiž niečo úplne inšie:
je to vzájomné obohacovanie sa, ľudia sa chcú mať radi a cítiť sa bratmi;
je to vytváranie všeobecného bratstva už tu na zemi.

Prirodzene, že dialóg je opravdivý až vtedy, keď ho oživuje skutočná láska.
A láska je pravá len vtedy, keď nejde o bočné záujmy; inak to nie je láska. Vtedy je to egoizmus.
V tom prípade by sa dialóg viedol bez lásky;
nebol by to už dialóg, ale čosi inšie, napríklad prozelytizmus.
Prozelytizmus musí zostať za bránou, nesmie sa v dialógu nachádzať, inak to už nie je dialóg.
Dialóg znamená milovať, z lásky k druhému darovať, čo máme v sebe; ale znamená i prijímať a obohacovať sa.

Chiara Lubichová (z posolstva z roku 1998)

Účelom dialógu medzi osobami veriacimi a osobami bez vzťahu k nejakej náboženskej viere je spolupráca na spoločnom vytváraní bratstva vo veľkej rodine ľudstva.
Už v štyridsiatych rokoch minulého storočia sa okolo prvej komunity hnutia v Tridente zoskupovali ľudia z najrozličnejších sociálnych a kultúrnych vrstiev, aj ľudia bez náboženskej viery. Priťahovalo ich spoločenstvo hmotných dobier zavedené rodiacim sa hnutím v prospech najchudobnejších.
No najmä neskôr koncom rokov sedemdesiatych zároveň so šírením hnutia, voči ľuďom bez náboženskej viery, ako agnostici, ľudia indiferentní a ateisti, otvorenosť dozrela do tej miery, že dialóg nadobudol osobitnú, svojskú podobu. Roku 1978 vzniklo Medzinárodné centrum pre dialóg s ľuďmi bez náboženského presvedčenia. Roku 1992 sa uskutočnilo v Centre Mariapoli v Castelgandolfe (pri Ríme) prvé z medzinárodných stretnutí, ktoré sa odvtedy pravidelne opakujú.

Ako to prebieha
Na základe skúseností z tých rokov sa vyprofilovali niektoré body, ktoré sú pre tento dialóg charakteristické:

  • snaha zviditeľniť to, čo je u každého pozitívne, a potom nájsť hodnoty spoločné pre všetkých;
  • každý zostáva verný svojej identite;
  • je tu spoločná snaha žiť podľa spoločných hodnôt, ako sú solidarita, rovnosť, mier, bratstvo;
  • každý sa snaží darovať druhému zo seba to najlepšie, pričom ostáva naďalej zjavne verný svojmu presvedčeniu, no druhého prijíma s vedomím, že každý má bohatstvo svojej vlastnej kultúry, aby ju mohol darovať;
  • v tejto snahe niet miesta pre prozelytizmus: Názory sa uvádzajú preto, aby som vytvoril vzťah s tým druhým, a nie aby som druhého získal prijať svoje názory;
  • dialóg je založený na hlbokej úcte k druhému a na konaní podľa vlastného svedomia, pričom sa to každý snaží dôsledne dodržiavať;
  • dialóg sa vytvára v prvom rade na konkrétnych záležitostiach v snahe konať spoločne cez skutky solidarity;
  • skupina neostáva uzavretá do seba, ale zaväzuje každého člena, nech je jeho kultúra akákoľvek, aby pracoval na obnove svojho prostredia;
  • spoločným cieľom je vytvárať čoraz zjednotenejší svet, pričom medzi veriacimi a neveriacimi sa vytvára také bratstvo, ktoré je kladným svedectvom pre druhých.
  • Skupiny
    Po rozličných stretnutiach v Castelgandolfe sa v Taliansku, Európe a Južnej Amerike vytvorili skupiny podľa druhu dialógu.
    Niektoré skupiny prehlbujú témy všeobecného záujmu, ako je „laickosť a viera“, alebo to, čo je práve aktuálne. Iné majú záujem rozšíriť predmet dialógu a prichádzajú s rôznymi spoločenskými a kultúrnymi podnetmi. Ďalšie skupiny sa zase venujú rôznym podporným akciám.

    Akcie solidarity
    Vo východnej Európe (Chorvátsko, Srbsko, Albánsko), v Jeruzaleme, Ekvádore, Kamerune, Nigérii a v Brazílii sa spoločne konajú rozličné sociálne činnosti. Zakladajú sa i malé podniky so sociálnym zámerom a rôzne trvalejšie akcie slúžiace občanom.