Slovo života - Február 2014

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ 1 (Mt 5, 8)

Ježiš začína svoje ohlasovanie „rečou na vrchu“. Nad Tiberiadskym jazerom, na vŕšku neďaleko Kafarnauma, posediačky, ako to robievali učitelia, zvestuje zástupom blahoslavenstvá. V Starom zákone slovo „blahoslavený“ zaznieva viackrát, a to v zmysle chvály tomu, kto všemožne zachováva Pánove slová.
Ježišove blahoslavenstvá sčasti pripomínali tie, ktoré učeníci už poznali, no po prvý raz počuli, že aj ľudia čistého srdca nielenže smú vystúpiť na Pánov vrch, ako o tom spieva žalm (porov. Ž 24, 3 - 4), ale že dokonca uvidia Boha. O akú čistotu ide, keď sa tak vysoko hodnotí? Ježiš sa počas svojho kázania o nej zmienil viackrát. Sledujme ho teda, aby sme našli prameň opravdivej čistoty.

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ 1 (Mt 5, 8)

Takýto jedinečný prostriedok na očisťovanie podľa Ježiša už jestvuje: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal“ (Jn 15, 3). Ducha očisťujú ani nie tak obradné úkony, ako Ježišove slová, lebo jeho slová nie sú ako ľudské slová. Prítomný je v nich sám Kristus, podobne ako je prítomný v Eucharistii, hoci iným spôsobom. Cez ne vstupuje do nás, a ak ich necháme pôsobiť, oslobodí nás od hriechu a staneme sa „čistí srdcom“.
Čistota je teda plodom žitého slova, všetkých Ježišových slov. Ony nás oslobodzujú od pripútanosti k veciam, do ktorej človek nevyhnutne upadá, ak jeho srdce nie je v Bohu a nedrží sa jeho učenia. Pripútanosť sa môže týkať vecí, stvorení i seba. Ak je však srdce upriamené jedine na Boha, všetko ostatné stráca cenu.
Aby sa nám to darilo, iste nám prospeje, ak počas dňa budeme Ježišovi, Bohu, opakovať vyznanie slovami žalmu: „Ty, Pane, si moje jediné dobro!“ (porov. Ž 16, 5a). Skúsme ich opakovať často, najmä keby naše srdce chceli opantať predstavy, pocity a túžby, ktoré môžu zacloniť dobro a obrať nás o slobodu.
Ťahá nás to pozerať reklamy, sledovať nejaký televízny program? Nie! Povieme si: „Ty, Pane, si moje jediné dobro!“ Bude to prvý krok, ktorý nám pomôže odpútať sa od seba a opätovne vyjadriť našu lásku k Bohu. A budeme čistejší!
Pozorujeme azda, že niektorý človek alebo nejaká činnosť sa stavajú ako prekážka medzi nás a Boha a začínajú narúšať náš vzťah s ním? Aj to je chvíľa zopakovať mu: „Ty, Pane, si moje jediné dobro!“ To nám pomôže očistiť naše úmysly a znova nájsť vnútornú slobodu.

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ 1 (Mt 5, 8)

Žité slovo nás robí slobodnými a čistými, lebo ono je vlastne láskou. A práve láska je to, čo očisťuje svojím božským plameňom naše úmysly a celé naše vnútro, lebo podľa Písma je „srdce“ sídlom rozumu a vôle.
Je to tá istá láska, ktorú nám prikazuje Ježiš a ktorá nám dovoľuje prežívať toto blahoslavenstvo. Je to vzájomná láska, pripravená dať život za druhých podľa Ježišovho príkladu. Vytvára strhujúci prúd, vzájomnosť, ovzdušie, v ktorom prevláda otvorenosť, čistota, keďže je tam Boh a jedine on v nás môže stvoriť čisté srdce (porov. Ž 51, 12). Slovo pôsobí svojím očistným a posväcujúcim účinkom práve vtedy, keď žijeme vo vzájomnej láske.
Osamotený človek nezvládne dlho odolávať nátlaku sveta, zatiaľ čo vo vzájomnej láske nájde prostredie, ktoré je zdravé, schopné ochrániť jeho čistotu i opravdivý kresťanský život.

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ 1 (Mt 5, 8)

A plod tejto neprestajne vydobýjanej čistoty? Možnosť „uvidieť“ Boha, čiže spoznávať jeho pôsobenie v našom živote a v dejinách, počuť v srdci jeho hlas a postrehnúť jeho prítomnosť všade, kde je: v chudobných, v Eucharistii, v Božom slove, v spoločenstve bratov, v Cirkvi.
Je to akási predchuť Božej prítomnosti, začínajúcej sa už v tomto živote „vo viere, nie v nazeraní“ (2 Kor 5, 7), kým ho nebudeme vidieť večne „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12).

Chiara Lubichová

1 Slovo života 1999, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 20/1999, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZ_februar2014.doc34.5 KB
SZ_gen4_februar_2014.ppt712.5 KB
SZ_prezentacia_februar_2014.pps2.2 MB
SZ_gen3_februar_2014.pdf619.11 KB
SZ_gen3j_februar_2014.pdf689.65 KB