Medzi cirkvami

Ekumenizmus. Je to náročné napredovanie,
no vodcom je Duch Svätý,
ktorý po rokoch rozdelenia podnecuje cirkvi k zmieru.
Chce tak dať svetu, kvárenému konfliktmi,
svedectvo kresťanskej jednoty.
V bratskom ovzduší zrejúcom medzi kresťanmi
rastie potreba spirituality, ktorá by sa stala prednostnou cestou
pri zrýchľovaní smerovania k plnosti viditeľného spoločenstva.

Je to ten istý Duch, ktorý v týchto časoch
vzbudil nové charizmy, nové duchovné prúdy
naprieč hnutiami, spoločenstvami, združeniami a skupinami,
aby tým obnovil kresťanský život.

A práve svojskou spiritualitou, „dialógom života“ a „dialógom ľudu“ sa uskutočňuje časť osobitného prínosu Hnutia fokoláre pre ekumenizmus.

Spiritualita, ktorá je ekumenická
Medzi kresťanmi znova ožíva spoločné poznanie a uvedomovanie si toho, že sme povolaní žiť podľa Ježišovho prikázania, ktoré nazval „svojím“ a „novým“: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12.17), a máme uskutočňovať Ježišov závet: „aby boli všetci jedno“ (porov. Jn 17,21).

„Dialóg života“, „dialóg ľudu“
Denne prežívaná spiritualita jednoty spôsobuje, že sa rúcajú stáročné predsudky a rozvíja sa „dialóg života“.
Chiara Lubichová o ňom v Ekumenickej rade cirkví (CEC) povedala: „Týmto dialógom sa už cítime ako rodina; cítime, že hoci sme z rozličných cirkví, tento dialóg nás pretvára na jeden kresťanský ľud. To sa týka nielen laikov, ale i kňazov, pastorov a biskupov napriek tomu, že je ešte veľa toho, čo treba urobiť, aby sa vytvorilo opravdivé a viditeľné spoločenstvo medzi našimi cirkvami. Nejde však o dialóg, ktorý by bol proti tomu, ktorý vedú čelní predstavitelia a zodpovední z Cirkví. Tu ide o dialóg, ktorý môžu viesť kresťania. Lebo práve tento kresťanský ľud tvorí v ekumenickom hnutí potrebný kvas. Navyše chceme dúfať, že aj iné formy dialógu, napríklad prostredníctvom charity, služieb spoločnosti, modlitieb, ale i teologickým dialógom, sa dajú umocňovať práve „dialógom života“. Nielen to. Máme skúsenosť, že sa dá preklenúť i večne pretrvávajúci problém, či bežní ľudia budú schopní prijať pokroky na poli oficiálnych teologických dialógov. Bude to možné v ľude, ktorý je ekumenicky pripravený.“

Centrum pre ekumenický dialóg
V roku 1961 vzniklo v Ríme Centro Uno na koordinovanie ekumenickej činnosti jednotlivých sídel Hnutia fokoláre. Spravoval ho až do svojej smrti roku 1980 Igino Giordani, taliansky priekopník ekumenizmu.
Sídlo centra bolo v rokoch 1961 až 1990 v Ríme neďaleko námestia Piazza Navona. Od roku 1990 sa nachádza v mestečku Grottaferrata pri Ríme.
Centrum Centro Uno koordinuje ekumenické podnety a aktivity Hnutia fokoláre v 182 krajinách, kde je rozšírené, a udržiava kontakty s poverencami pre tento dialóg v jednotlivých svetadieloch.
Od roku 1962 až podnes sa uskutočnilo 57 ekumenických stretnutí. Zúčastnilo sa na nich spolu vyše 10 000 príslušníkov z rozličných cirkví a krajín a pätnástich formačných škôl. Hnutie vedie priateľské dialógy a má dobré vzťahy so Židmi v rôznych krajinách, najmä v Izraeli, ale aj v Európe, Latinskej Amerike a v USA.