Slovo života - December 2013

„Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým...“1 (1 Sol 3, 12)

Uvedené slová patria medzi tie, ktoré Pavol používa dosť často. Praje v nich, ale súčasne i vyprosuje od Pána zvláštne milosti pre svoje spoločenstvo (porov. Ef 3, 18; Fil 1, 9).

V tomto prípade vyprosuje pre Solúnčanov milosť vzájomnej lásky, ktorá bude neprestajne rásť a rozhojňovať sa. Nejde tu o skrytú výčitku, akoby v ich spoločenstve táto vzájomná láska chýbala, ale skôr o pripomenutie toho princípu, ktorý je súčasťou samotnej lásky, totiž pravidla ustavičného rastu.

„Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým...“1 (1 Sol 3, 12)

Láska je stredobodom kresťanského života. Ak nerastie, badať to na celom kresťanskom živote, lebo stráca na sile a môže aj zaniknúť.

To, že sme zákon lásky k blížnemu jasne pochopili, ešte nestačí. Nestačí ani to, že sme s nadšením prežívali jeho podnety a počiatočný zápal v čase, keď sme sa rozhodli pre evanjelium. On by v nás mal rásť, takže treba, aby v nás bol stále živý, aktívny a činorodý. To dosiahneme, ak budeme vedieť využiť s čoraz väčšou pripravenosťou a veľkodušnosťou rozličné príležitosti, ktoré nám život každý deň ponúka.

„Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým...“1 (1 Sol 3, 12)

Podľa svätého Pavla by kresťanské spoločenstvá mali mať v sebe živosť a hrejivé teplo pravej rodiny.
Takto je jasný aj apoštolov zámer, keď ich upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré tomu najčastejšie prekážajú: individualizmus, povrchnosť, priemernosť.

Svätý Pavol však chce predísť aj ďalšiemu vážnemu nebezpečenstvu, ktoré úzko súvisí s predchádzajúcimi: voľkať si v usporiadanom a nerušenom živote, avšak uzavretom do seba.

Pavol chce mať otvorené spoločenstvá preukazujúce lásku bratom vo viere, čo by malo byť prirodzené, ale ktoré sa súčasne zaujímajú o všetkých, všímajú si problémy a potreby všetkých. K láske patrí vedieť prijať kohokoľvek, stavať mosty, vyzdvihnúť všetko pozitívne a spájať svoje vlastné túžby a snahy po dobre so všetkými, čo prejavia dobrú vôľu.

„Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým...“1 (1 Sol 3, 12)

Ako teda budeme žiť Slovo života na tento mesiac? Budeme sa snažiť rásť vo vzájomnej láske vo svojich rodinách, na svojom pracovisku, vo svojich spoločenstvách a v cirkevných združeniach, vo farnostiach atď.
Toto Slovo života od nás vyžaduje hojnosť lásky: čiže lásku, ktorá vie prekonať polovičatosť a rozličné prekážky, ktoré pochádzajú z nášho skrytého egoizmu. Postačí spomenúť si na niektoré podoby lásky (ohľaduplnosť, porozumenie, znášanlivosť, trpezlivosť, ochota slúžiť, zhovievavosť ku skutočným alebo domnelým nedostatkom našich blížnych, podelenie sa s hmotnými dobrami atď.) a objavíme veľa príležitostí, kde ju možno prejaviť.

Zrejmé je, že ak v našom spoločenstve bude panovať ovzdušie vzájomnej lásky, jej teplo bude zákonite vyžarovať na všetkých. Potom aj tí, čo zatiaľ nepoznajú kresťanský život, objavia jeho príťažlivosť a poľahučky, takmer nebadane, sa doň začlenia, až sa napokon budú cítiť časťou tej istej rodiny.

Chiara Lubichová

1. Slovo života 1994, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 20/1994, s. 32 –33.

PrílohaVeľkosť
SZ_prezentacia_december_2013.pps2.2 MB
SZ_GEN4_december_2013.ppt1.28 MB
SZ_GEN3_december_2013.pdf622.8 KB
SZ_GEN3junior_december_2013.pdf461.33 KB