Slovo života - November 2013

„Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.“1 (Ef 4, 32)

Ide tu o konkrétny a podstatný životný program. Už ten by stačil na vytvorenie novej, odlišnej spoločnosti, bratskejšej a solidárnejšej. A je len časťou rozsiahleho Božieho zámeru, ktorý bol ponúknutý kresťanom v Malej Ázii.

V tamojších kresťanských komunitách vládol medzi Židmi a pohanmi „pokoj“, hoci dovtedy tieto dve prevládajúce skupiny obyvateľstva žili oddelene.

Jednota, ktorú priniesol Kristus, bola medzi nimi živá a prejavovala sa v konkrétnom správaní, inšpirovanom vnútorne vzájomnou láskou. Je to aj pre nás návod na budovanie vzájomných vzťahov:

„Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.“1 (Ef 4, 32)

Láskavosť: mať druhého rád. Znamená to „zjednocovať sa“ s blížnym, pristupovať k nemu s úplným odpútaním sa od seba, od vlastných záujmov, od vlastného spôsobu myslenia, od mnohých predsudkov, ktoré zahmlievajú naše videnie, a vziať na seba jeho ťažkosti, jeho potreby, jeho utrpenia a spolu s ním sa i radovať.

Znamená to vojsť do srdca každého, koho stretneme, aby sme pochopili jeho spôsob myslenia, jeho kultúru a tradície a určitým spôsobom si ich osvojili. Tak pochopíme, čo skutočne potrebuje, a dokážeme prijímať hodnoty, ktoré Boh zasial do srdca každého človeka. Jedným slovom, žiť pre toho, kto je vedľa mňa.

Milosrdenstvo: prijať druhého takého, aký je, nie akého by sme ho chceli mať my, aby mal charakter, politické názory, náboženské presvedčenie, ako máme my, a navyše aby bol bez nedostatkov a spôsobov, ktoré nás tak znervózňujú. Rozšírme si teda srdce, aby bolo schopné prijať všetkých aj s ich odlišnosťami, obmedzeniami a nedostatkami.

Odpustenie: vidieť druhého zakaždým ako nového. Totiž aj pri veľmi peknom a pokojnom spolunažívaní – v rodine, v škole alebo na pracovisku – môžu prísť chvíle napätia, názorové rozdiely i nedorozumenia. A tak sa prestaneme rozprávať, vyhýbame sa stretnutiu, nehovoriac o tom, že v srdci sa niekedy usídli skutočná nevraživosť voči tomu, kto nezmýšľa ako my. V takom prípade skúsme vyvinúť veľké a náročné úsilie vidieť každý deň brata alebo sestru, akoby boli celkom noví a zmenení, vôbec si nepripomínať to, čím nám ublížili, ale všetko prekryť láskou s dokonalým odpustením v srdci podľa Božieho príkladu – Boh odpúšťa a zabúda.

Pravý pokoj a jednota nastanú až vtedy, keď budú láskaví, milosrdní a ochotní odpúšťať nielen jednotlivci, ale všetci navzájom.

Tak ako v horiacej piecke by sme mali občas poprehŕňať pahrebu, aby popol neudusil uhlíky, podobne by sme mali z času na čas vedome oživovať vzájomnú lásku, oživovať vzťahy so všetkými, aby ich nepokryl popol ľahostajnosti, necitlivosti a egoizmu.

„Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.“1 (Ef 4, 32)

Uvedené postoje máme premieňať na skutky, na konkrétne činy. Sám Ježiš nám ukázal, čo je láska, keď uzdravoval chorých, nasycoval hladné zástupy, kriesil mŕtvych alebo keď umýval učeníkom nohy. Láska, to sú skutky, skutky.

Spomínam si na istú mamičku v Afrike. Jej dcérka Rosangela sa stala obeťou bitkárskeho chlapca a prestala vidieť na jedno oko, lebo jej ho trstinou poranil a ešte sa jej aj vysmieval. Ani jeden z chlapcových rodičov sa jej za to neospravedlnil. Odmlčanie a narušené vzťahy s rodinou chlapca ju však zarmucovali. Rosangela, ktorá mu odpustila, mamu utešovala: „Nebuď smutná! Ja som šťastná, veď na jedno oko vidím!“
Rosangelina mama o tom neskôr rozprávala: „Raz ráno mi matka tohto chlapca poslala odkaz, aby som prišla, lebo sa cíti zle. Moja prvá reakcia bola: ,Vidíš ju! Toľkí susedia sú doma, a ona po tom všetkom, čo nám spôsobil jej syn, chce odo mňa, aby som jej pomohla!’ No hneď som si spomenula, že láska nepozná medze, a utekala som k jej domu. Len čo mi otvorila dvere, omdlela v mojom náručí. Odviedla som ju do nemocnice a ostala pri nej, kým sa jej neujali lekári. Po týždni sa z nemocnice vrátila a prišla sa mi poďakovať. Prijala som ju s otvoreným srdcom a dokázala som jej odpustiť. Naše vzťahy sa obnovili, dokonca sú oveľa lepšie.“

Podobne môže byť aj náš deň naplnený konkrétnymi službami, skromnými, no plnými pochopenia, ktorými budeme prejavovať svoju lásku. A uvidíme, že okolo nás bude rásť bratská láska a pokoj.

Chiara Lubichová

Slovo života 2006, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 14/2006, s. 9.

PrílohaVeľkosť
SZ_november_2013.doc39.5 KB
SZ_prezentacia_november_2013.pps3.07 MB
SZ_GEN4_november2013.ppt842 KB
SZ_GEN3_november2013.pdf626.64 KB
SZ_GEN3_junior_november2013.pdf553.5 KB