Slovo života - Marec 2013

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“1 (Jn 8, 7)

Počas Ježišovho vyučovania v chráme zákonníci a farizeji priviedli k nemu ženu, ktorú pristihli pri cudzoložstve, a povedali mu: „Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ (Jn 8, 5).

Chceli ho tým dostať do pasce. Keby sa Ježiš postavil proti ukameňovaniu, mohli by ho obviniť, že koná proti zákonu. Podľa zákona totiž priami svedkovia previnenia mali na toho, kto zhrešil, začať hádzať kamene a ľud ich mal nasledovať. Ak by však Ježiš rozsudok smrti potvrdil, protirečil by svojmu učeniu o Božom milosrdenstve k hriešnikom.
No Ježiš sa sklonil a písal prstom do prachu, čím dával najavo svoj pokoj. Potom sa vzpriamil a povedal im:

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

Žalobcovia sa po tejto odpovedi jeden po druhom, počnúc staršími, začali vytrácať. Ježiš sa obrátil na ženu s otázkou: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ „Nik, Pane,“ odpovedala. „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (porov. Jn 8, 10 – 11).

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

Ježiš sa týmito slovami určite neprejavuje ako ten, čo pripúšťa zlo, akým je aj cudzoložstvo. Jeho slová: „Choď a už nehreš!“ hovoria jasne, v čom spočíva Božie prikázanie.
Predovšetkým však Ježiš úplne odhaľuje pokrytectvo človeka, ktorý chce byť sudcom svojej hriešnej sestry, ale nechce si priznať svoju vlastnú hriešnosť. Ježiš tak znova potvrdzuje známu myšlienku: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás“ (Mt 7, 1 – 2).
Týmito slovami sa obracia na všetkých ľudí, čo nekompromisne odsudzujú iných a neberú ohľad na ľútosť, ktorá môže vzklíčiť v srdci vinníka. Ježiš pritom jasne ukazuje svoj postoj k tomu, kto padol – je milosrdný. Keď sa spomínaní muži vzdialili od hriešnice, „zostalo dvoje: úbohosť a milosrdenstvo“, ako poznamenáva svätý Augustín, biskup z Hyppa.2

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

Ako uvádzať do praxe tieto slová?
V kontakte s ktorýmkoľvek z našich bratov alebo sestier nezabúdajme na to, že aj my sme hriešni. Všetci sme zhrešili, a hoci sa nám zdá, že sme až natoľko nepoblúdili, musíme pamätať na to, že nemôžeme úplne poznať okolnosti, ktoré zapríčinili, že tí druhí tak hlboko klesli a podobným spôsobom sa vzdialili od Boha. Ktovie, ako by sme sa boli zachovali na ich mieste.
Aj my sme viac ráz narušili zväzok lásky, ktorý nás má spájať s Bohom, a nezostali sme mu vždy verní.
Keď Ježiš, jediný človek bez hriechu, nehodil ako prvý kameň do cudzoložnice, ani my nesmieme nikoho odsúdiť.
Ako teda konať? Musíme byť milosrdní ku každému človeku a odolávať pokušeniu neľútostne odsudzovať. Musíme vedieť odpúšťať a zabúdať, naučiť sa neprechovávať v srdci zvyšky posudzovania, pocitov nevôle, za ktorými sa môže skrývať hnev a nenávisť, ktorá nás oddeľuje od bratov. Na každého sa musíme pozerať ako na nového človeka.
Keď budeme mať v srdci ku všetkým hriešnikom namiesto odsúdenia lásku a milosrdenstvo, pomôžeme im tým vstúpiť do nového života a dodáme im odvahu začínať odznova.

Chiara Lubichová

1 Slovo života 1998, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 4/1998, s. 34 – 35.
2 Komentár k Evanjeliu podľa Jána 33, 5

PrílohaVeľkosť
SZ_marec2013.doc33.5 KB
SZ_prezentacia_marec2013.pps1.85 MB
SZ_gen3_marec2013.pdf741.52 KB
SZ_GEN3junior_marec2013.pdf1004.89 KB
SZ_skladacka_marec2013.doc44 KB
SZ_GEN4_marec2013.ppt1.12 MB