Po čom volajú moderné časy

Hľa, po čom volajú moderné časy:
byť v čo najhlbšej kontemplácii,
a pritom zostávať medzi ostatnými,
človek po boku človeka.

Ba – povedala by som – čosi viac:
stratiť sa v dave a prenikať ho božským,
ako presakuje víno skyvou chleba.

Ba – povedala by som – ešte viac:
ako účastníci Božích zámerov s ľudstvom
vpisovať do davu ornamenty svetla,
a pritom sa deliť s blížnym
o potupu, hlad, rany aj o krátke radosti.

Lebo naše časy, ako všetky časy,
volajú po tom najľudskejšom a najbožskejšom,
na čo si možno pomyslieť:
po Ježišovi a Márii,
po Slove Boha, tesárovom synovi,
po Stolici múdrosti, matke v domácnosti.

Z textov Chiary Lubichovej