Slovo života - September 2012

„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4, 13-14)1

V tejto evanjeliovej perle, ktorou je rozhovor so Samaritánkou pri Jakubovej studni, Ježiš hovorí o vode ako o čomsi bežnom, no veľmi žiadanom a životne dôležitom pre toho, kto pozná život na púšti. Nebolo teda treba veľa vysvetľovať, čo znamená voda.
Pramenitá voda slúži pre náš pozemský život, kým živá voda, o ktorej hovorí Ježiš, je pre večný život.

Ako na púšti zakvitne všetko iba po výdatnom daždi, aj semená vložené do nás krstom môžu vzísť jedine zvlažené Božím slovom. Taká rastlinka potom rastie, vyháňa nové výhonky a začína sa podobať stromu alebo krásnemu kvetu. To všetko preto, lebo prijíma živú vodu zo slova, ktoré vzbudzuje život a udržuje ho pre večnosť.

„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4, 13-14)1

Ježišove slová sú určené všetkým, čo na tomto svete trpíme smädom: tým, čo si uvedomujú svoju duchovnú suchotu a trápi ich smäd, i tým, čo už ani nepozorujú potrebu zahasiť si smäd z prameňa pravého života, načrieť do veľkých hodnôt ľudstva.

V skutočnosti je to Ježišova výzva všetkým mužom i ženám dneška a zároveň odhalenie, kde nájdeme odpoveď na svoje početné ”prečo”, ako aj úplné uspokojenie svojich túžob.

Jeho slová by sa teda mali dotknúť nás všetkých, všetci by sme sa mali nechať preniknúť jeho posolstvom.

Ako?

Tým, že svoj život budeme viesť podľa evanjelia, porovnávať ho s jeho slovami, usilovať sa myslieť Ježišovou mysľou a milovať jeho srdcom.
Každý okamih, v ktorom sa usilujeme žiť evanjelium, je kvapkou živej vody, ktorú máme piť.

Každý úkon lásky prejavený nášmu blížnemu je dúškom tejto vody. To preto, lebo táto živá a vzácna voda má tú vlastnosť, že prúdi v našom srdci práve vtedy, keď je otvorené milovať všetkých. Ide o Boží prameň, ktorý dá toľko vody, koľko cez malé či veľké skutky lásky z jeho bezodného zdroja poskytujeme práve na zahnanie smädu iných.

„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4, 13-14)1

Iste sme pochopili, že ak nemáme trpieť smädom, musíme túto živú vodu, ktorú dostávame od neho, dávať ďalej.

Často postačí iba slovo, úsmev, obyčajný prejav solidarity, aby nám to dalo nový pocit plnosti, hlbokého uspokojenia, prúd radosti. A ak sa v darovaní nezastavíme, táto studnica pokoja a života nám bude dodávať vodu čoraz hojnejšie bez toho, aby vyschla.

Navyše je tu i ďalšie tajomstvo, ktoré nám Ježiš odhalil, akoby druh bezodnej studne, ku ktorej máme prístup. Keď sa dvaja alebo traja spoja v jeho mene a keď sa milujú jeho láskou, je medzi nimi on (porov. Mt 18, 20). A vtedy sa cítime slobodní, cítime sa jedno, sme plní svetla a z nášho vnútra tečú prúdy živej vody (porov. Jn 7, 38). Ide o Ježišovo prisľúbenie, ktoré sa stáva skutočnosťou, keďže ho dal on sám, prítomný medzi nami ako prúd vody, čo uháša smäd naveky.

Chiara Lubichová

Pôvodný text slova života bol uverejnený v časopise Cittá Nuova č. 4/2002, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZ_prezentacia_september2012.pps1.46 MB
SZ_GEN3_sept2012.pdf1.28 MB
SZ_mladsiGEN3(junior)_sept2012.pdf1.19 MB
SZ_GEN4_sept2012.pdf847.03 KB