Slovo života - Marec 2012

„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68). 1

Ježiš hovorieval zástupom, ktoré išli za ním, o Božom kráľovstve (porov. Lk 9, 11). Používal pritom jednoduché výrazy a podobenstvá prevzaté z každodenného života, no napriek tomu jeho slová strhávali. Jeho učenie na ľudí veľmi pôsobilo, lebo ich učil ako ten, čo má moc, nie ako zákonníci (porov. Mt 7, 29). Dokonca stráže, čo mali Ježiša zatknúť, na otázku najvyšších kňazov a farizejov, prečo neposlúchli rozkazy, odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril“ (Jn 7, 46).

Jánovo evanjelium uvádza aj rozhovory plné svetla, ktoré mal s jednotlivcami, ako Nikodém alebo Samaritánka. A ešte hlbšie zachádza, keď ide o apoštolov. Rozpráva otvorene o Otcovi a o záležitostiach neba, pričom už nepoužíva podobenstvá (porov. Jn 16, 25 – 29; 3, 12). To si ich podmanilo a necúvli, ani keď jeho slová naplno nechápali, ba ani keď boli príliš náročné, lebo viacerí z učeníkov, keď počuli, že im dá za pokrm svoje telo a piť svoju krv, mu povedali: „Tvrdá je to reč!“ (Jn 6, 60).

Keď Ježiš videl, že sa učeníci stiahli a viac s ním nechodili, obrátil sa na dvanástich apoštolov: „Aj vy chcete odísť?“ (Jn 6, 67). Peter, ktorého Ježiš kedysi pritiahol natrvalo, lebo ho uchvátil slovami, ktoré počul od neho v deň, keď ho prvý raz stretol, odpovedal v mene všetkých:

„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“

Peter pochopil, že slová jeho Učiteľa sú iné než slová ostatných učiteľov. Slová, ktoré sú prízemné, majú prízemný osud. Ježišove slová sú duch a život, lebo prichádzajú z neba. Sú svetlom zostupujúcim zhora a majú silu neba. Majú plnosť a hĺbku, ktorá iným slovám chýba, hoci ich vyriekli filozofi, politici či básnici. On má „slová večného života“ (Jn 6, 68), lebo obsahujú, vyjadrujú a oznamujú plnosť života, ktorý sa nekončí, keďže ide o život samého Boha.

Ježiš vstal z mŕtvych a žije, takže jeho slová, hoci odzneli v minulosti, nie sú iba jednoduchou spomienkou, lež sú to slová, ktorými sa dnes obracia na nás všetkých, no i na každého človeka v každom čase a každej kultúry, čiže ide o slová všeobecne platné, večné.
Ak sa tak vôbec možno vyjadriť, Ježišove slová treba pokladať za najväčšie umenie! Veď to prehovorilo Slovo ľudskou rečou! A pritom ten obsah, tá sila, ten dôraz, ten hlas!

Bazil Veľký napríklad rozpráva: „Jedného dňa, ako keby som sa prebral z hlbokého spánku, uvidel som očarujúce svetlo evanjeliovej pravdy a odhalil som márnu múdrosť zásad tohto sveta“ (List CCXXIII, 2; sv. Bazil bol jedným z významných cirkevných otcov a biskupom v Cezarei. Žil v rokoch 330 – 379).

Terézia z Lisieux v liste z 9. mája 1897 píše: „Niekedy pri čítaní určitých duchovných traktátov... môj úbohý a chabý duch sa skoro hneď unaví. Zatváram teda knihu od múdrych ľudí, ktorá len triešti moju myseľ a vysúša moje srdce, a beriem do ruky Sväté písmo. A v tej chvíli je mi všetko jasné, už jediné slovo odhaľuje mojej duši nekonečné obzory a dokonalosť mi pripadá byť ľahkou“ (List 202; Scritti (Spisy), Roma 1967, s. 734).

Naozaj, božské slová nasycujú ducha, utvoreného pre nekonečno; osvecujú vnútorne nielen myseľ, lež celé bytie, lebo je v nich svetlo, láska a život. Upokojujú aj vo chvíľach nepokoja a úzkosti, sú zdrojom pokoja, ktorý Ježiš nazýva „svojím pokojom“. Poskytujú plnosť radosti aj v bolesti, ktorá veru často zviera dušu. Dávajú silu, najmä keď znenazdania na človeka doľahne strach a malomyseľnosť. Oslobodzujú, lebo otvárajú cestu k Pravde.

„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“

Slovo života na tento mesiac nám pripomína, že jediným Učiteľom, ktorého chceme nasledovať, je Ježiš, a to napriek tomu, že jeho slová môžu niekedy pripadať tvrdé a príliš požadovačné, veď žiadajú poctivo pracovať, odpúšťať; skôr slúžiť druhým než myslieť egoisticky na seba; v rodinnom živote zachovávať vernosť; pomáhať smrteľne chorému bez myšlienky na eutanáziu...

Je ozaj veľa učiteľov, ktorí nám ponúkajú ľahké riešenia, kompromisy. My chceme počúvať jediného Učiteľa a nasledovať ho, lebo len on hovorí pravdu a má „slová večného života“. Preto môžeme i my s Petrom povedať tieto slová.

V tomto pôstnom období, keď sa pripravujeme na veľký sviatok Zmŕtvychvstania, musíme naozaj vstúpiť do školy jedinečného Učiteľa a stať sa jeho žiakmi. Aj v nás sa musí zrodiť k Božiemu slovu nadšená láska. Musíme ho prijímať s veľkou pozornosťou, keď sa hlása v kostole, keď ho čítame, študujeme, keď o ňom meditujeme...

No predovšetkým sme povolaní Božie slovo žiť, ako nás to učí samo Písmo: „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jak 1, 22). Preto každý mesiac uvažujme osobitne o jednom z nich, nechávajme sa ním prenikať, stvárňovať, živiť. Navyše, keď žijeme jedno Ježišovo slovo, žijeme celé evanjelium, lebo v každom jeho slove sa nám dáva všetko, prichádza on sám žiť v nás. Ono je ako kvapka božskej múdrosti od Zmŕtvychvstalého, ktorá pozvoľna preniká do nášho vnútra a nahradzuje náš spôsob myslenia, chcenia a konania vo všetkých životných okolnostiach.
Chiara Lubichová
________________
1 Pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 4/2003, s. 7.

PrílohaVeľkosť
Slovo marec 2012.pps1.46 MB
SZ-2012-03-skladacka.doc52 KB