Vrchol lásky

Ježiš o tretej hodine zvolal mocným hlasom:
„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46).
Je to vrchol jeho bolesti,
jeho vnútorné utrpenie.
Je to dráma Boha, ktorý kričí,
nekonečné tajomstvo.

Ježiš ako človek
zakúša priepastnú bolesť.
Vyjadruje tým mieru svojej lásky k ľuďom,
pretože chcel na seba zobrať a preklenúť to odlúčenie,
ktoré nás odďaľovalo od Boha i nás medzi sebou
A on ho zaplnil.
Akákoľvek ľudská bolesť je obsiahnutá
v tejto mimoriandej Ježišovej bolesti.

Vari sa nepodobá Ježišovi každý, kto je plný úzkosti,
osamotený, úbohý,
sklamaný, skrachovaný alebo slabý?
Nie je jeho obrazom aj každé bolestné rozdelenie
medzi bratmi tej istej rodiny?

V láske k opustenému Ježišovi kresťan nachádza dôvod a silu
neutekať pred bolesťou, zlom a rozdeleniami,
ale prijímať ich a aj osobne sa podieľať na ich náprave.
Opustený Ježiš je kľúč k jednote.

Z textov Chiary Lubichovej