Slovo života na november 2011

„Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25, 13).1

Ježiš práve vyšiel z Jeruzalemského chrámu. Učeníci mu s hrdosťou ukazujú, aký je mohut-ný a krásny. Nato Ježiš hovorí: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni, všetko bude zborené“ (Mt 24, 2). Potom vystupuje na Olivovú horu, sadne si a pozerajúc na Jeruzalem, ktorý je pred ním, začne hovoriť o zničení mesta a o konci sveta.
Ako dôjde ku koncu sveta? – pýtajú sa ho učeníci – a kedy sa to stane? Otázka, ktorú si kládli i nasledujúce generácie kresťanov a ktorú si kladie každý človek. Lebo budúcnosť je tajomná a často vyvoláva strach. Aj dnes sú ľudia, ktorí sa obracajú na veštcov a skúmajú horoskopy, aby sa dozvedeli o budúcnosti, o tom, čo sa stane...
Ježišova odpoveď je jasná: koniec časov nastane jeho druhým príchodom. On, Pán nad dejinami, sa vráti. On je teda žiarivým bodom našej budúcnosti.
A kedy dôjde k tomuto stretnutiu? To nevie nikto. Môže k nemu dôjsť v ktorejkoľvek chvíli. Náš život je tak v jeho rukách. On nám ho dal, on nám ho môže vziať aj nečakane, bez upozornenia. Aj nás upozorňuje: budete na to pripravení, ak budete bdieť.

„Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“
Týmito slovami nám Ježiš pripomína predovšetkým to, že príde. Náš život na zemi sa skončí a začne sa nový život, ktorý sa už neskončí. Dnes nikto nechce hovoriť o smrti... Často sa robí všetko možné, aby človek na to nemyslel, aby bol celkom ponorený do každodenných starostí a tak zabudol na toho, kto nám daroval život a kto ho od nás bude žiadať, aby nás voviedol do plnosti života, do spoločenstva so svojím Otcom v nebi.
Budeme pripravení na toto stretnutie? Budeme mať zažatú lampu ako múdre panny očaká-vajúce ženícha? Čiže: budeme vtedy v láske? Alebo naša lampa bude zhasnutá, lebo popri toľkých veciach, čo treba urobiť, popri toľkých pominuteľných radostiach, popri majetkoch, čo vlastníme, sme zabudli na to, čo jediné je potrebné, na lásku?

„Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“
Ako teda ostať bdelý? Vieme už, že správne bdie ten, kto miluje. Vie to manželka čakajúca na manžela, ktorý do noci pracoval alebo sa má vrátiť z dlhej cesty. Vie to matka strachujúca sa o syna, ktorý sa ešte nevrátil domov. Vie to zaľúbenec, ktorý sa nevie dočkať stretnutia s milovanou... Kto miluje, vie čakať aj vtedy, keď ten druhý mešká.
Čakáme na Ježiša, ak ho milujeme a ak veľmi túžime stretnúť sa s ním.
A na neho sa čaká konkrétnym prejavovaním lásky, napríklad keď mu slúžime v človekovi vedľa nás, alebo keď sa usilujeme vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť. Sám Ježiš nás vyzýva, aby sme takto žili, keď rozpráva podobenstvo o vernom sluhovi, ktorý sa pri čakaní na príchod svojho pána stará o domácich a o chod domu. Alebo o sluhoch, ktorí po celý čas, kým nepríde pán, zveľaďujú zverené talenty.

„Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“
Práve preto, že nevieme ani deň, ani hodinu jeho príchodu, môžeme sa ľahšie sústrediť na dnešok, ktorý nám je daný, na starosti dňa, na prítomnosť, ktorú nám Prozreteľnosť dáva prežívať.
Svojho času som sa obrátila spontánne na Boha touto modlitbou:
„Ježišu, daj, aby som vždy hovorila tak, akoby to boli posledné slová, ktoré prehovorím. Daj, aby som vždy konala tak, akoby to bol posledný skutok, ktorý vykonám. Daj, aby som vždy trpela tak, akoby to bolo posledné utrpenie, ktoré ti môžem obetovať. Daj, aby som sa vždy modlila tak, akoby to bola posledná možnosť, ktorú mám tu na zemi na rozhovor s tebou.“

Chiara Lubichová

Slovo života, november 2002, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 20/2002, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZnovember2011_def.doc33.5 KB
SZ deti sk.doc4.19 MB
Slovo november 2011.pps1.37 MB
SZ-2011-11-skladacka.doc44.5 KB