Slovo života na apríl 2011

„No nie, čo ja chcem, ale čo ty.“ (Mk 14, 36)

Ježiš je v olivovej záhrade, na majetku zvanom Getsemani. Nadišla toľko očakávaná hodina. Je to najťažšia chvíľa v jeho živote. Padá na zem dolu tvárou a úpenlivo prosí Boha, oslovujúc ho s dôverčivou nehou „Otče“, aby ho ušetril „piť z kalicha“ (porov. Mk 14, 36). Vzťahuje sa to na jeho umučenie a smrť. Prosí ho, aby ho obišla táto hodina... Ale nakoniec sa úplne odovzdáva do jeho vôle, vraviac:

„No nie, čo ja chcem, ale čo ty.“
Ježiš vie, že jeho umučenie nie je čímsi náhodným, ani rozhodnutím ľudí, ale zámerom Boha. Budú sa proti nemu stavať a aj ho vykonajú ľudia, lenže „kalich“ prichádza z rúk Božích.
Ježiš nás učí, že Otec má svoj plán lásky s každým z nás, že nás miluje osobnou láskou. Ak v túto lásku veríme a odpovedáme na ňu svojou láskou – čo je podmienkou –, on zariadi, že sa nakoniec všetko obráti na dobré. Veď u Ježiša sa nič nedialo náhodou, ani umučenie a smrť. Po ňom prišlo zmŕtvychvstanie, ktorého pamiatku slávime tento mesiac.
Príklad vzkrieseného Ježiša má byť pre náš život svetlom. Všetko, čo príde, čo sa stane, čo nás obklopuje, ale i všetko, čo nám spôsobuje utrpenie, musíme sa naučiť čítať ako vôľu milujúceho Boha, ako dopustenie toho, ktorý nás neprestáva milovať. Takto bude mať všetko v živote zmysel, všetko bude nanajvýš užitočné, i to, čo sa nám javí v danej chvíli nepochopiteľné a nezmyselné, i to, čo nás môže vrhnúť do smrteľnej úzkosti, ako to bolo v Ježišovom prípade. Postačí, aby sme spolu s Ježišom dokázali s úplnou dôverou v Otcovu lásku opakovať:

„No nie, čo ja chcem, ale čo ty.“
Otec chce, aby sme žili a s radosťou ďakovali za dary života. Lenže život nie je vždy taký, aký by sme si predstavovali a ochotne prijímali, najmä keď na nás dolieha bolesť; ani nie je iba sledom jednotvárnych udalostí vsadených do nášho života.
Božia vôľa, to je Boží hlas, ktorý sa nám neustále prihovára a volá nás, je to spôsob, akým nám Boh prejavuje svoju lásku, aby nám dal podiel na plnosti svojho života.
Môžeme si to predstaviť obrazne ako slnko, ktorého lúče sú ako Božia vôľa pre každého z nás. Každý sa pohybuje po určitom lúči, odlišnom od lúča pre toho druhého, ale vždy je to lúč slnka, čiže Božia vôľa. Teda všetci plníme jednu jedinú Božiu vôľu, tá je však pre každého iná. A čím viac sa tieto lúče blížia k slnku, tým bližšie sú aj jeden k druhému. Takisto my, čím sme bližšie k Bohu čoraz dokonalejším plnením Božej vôle, tým sme si bližší i medzi sebou..., kým nebudeme všetci jedno.
Keď budeme takto žiť, v našom živote sa môže všetko zmeniť. Namiesto toho, aby sme išli len k tým, ktorí sú nám milí, a milovali len ich, môžeme sa takto priblížiť ku všetkým, ktorých Boh privedie do našej blízkosti. Namiesto toho, že budeme uprednostňovať to, čo sa nám viac páči, môžeme pozorne načúvať a uprednostňovať to, čo nám vnuká Božia vôľa. Oddanie sa Božej vôli v danom okamihu („čo chceš ty“) nás v dôsledku toho dovedie k odpútanosti od všetkého, i od svojho ja („nie, čo ja chcem“), k odpútanosti, ktorá neostane iba túženým zámerom, keďže hľadáme jedine Boha, ale ju i skutočne dosiahneme. A radosť bude úplná. Stačí vrhnúť sa do prítomného okamihu a plniť Božiu vôľu tej chvíle, opakujúc:

„No nie, čo ja chcem, ale čo ty.“
Okamih, ktorý sa pominul, už viac nie je. Ten budúci ešte nie je v našej moci. Sme ako ten, čo cestuje vlakom na určité miesto. Nechodí tam ani dopredu, ani dozadu, ale sedí na mieste. Aj my máme byť usadení v prítomnosti. Vlak času ide sám od seba. Boha môžeme milovať len v prítomnosti, ktorá nám je daná, v nej Bohu vravieť svoje rozhodné, bezvýhradné a čo najdôraznejšie „áno“.
Milujme teda úsmev, ktorý máme rozdávať, prácu, ktorú máme konať, auto, ktoré máme riadiť, jedlo, ktoré máme pripraviť, činnosť, ktorú máme zorganizovať, pre toho, ktorý trpí vedľa nás. Nebáť sa ani skúšky, ani bolesti, veď v nich ako Ježiš spoznáme Božiu vôľu, t. j. Božiu lásku ku každému z nás! Dokonca sa budeme môcť takto modliť:
„Pane, daj, aby som sa ničoho nebál, lebo čokoľvek sa stane, bude to len tvoja vôľa! Pane, daj, aby som netúžil po ničom viac ako po tvojej vôli. Veď čo je v živote skutočne dôležité? Tvoja vôľa! Daj, aby som sa ničoho nebál, lebo za všetkým je tvoja vôľa! Daj, aby som sa nad nič nevyvyšoval, lebo všetko je tvoja vôľa.“
Chiara Lubichová

Slovo života, apríl 2003, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova č. 6/2003, s. 7.

PrílohaVeľkosť
SZ-2011-04-skladacka.pdf106.72 KB
SZapril2011_def.pdf82.29 KB
SZ - Chlapci a deucata 2011.ppt1.19 MB