Slovo života január 2011

Aj tohto roku od 18. do 25. januára sa na mnohých miestach vo svete slávi Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, hoci niekde sa slávi až v období svätodušných sviatkov. Pri tejto príležitosti zvykla Chiara príslušný biblický text zvolený na daný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov komentovať vo svojom januárovom Slove života.
Tohto roku biblický verš na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov znie:  „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). Na zamyslenie a uvedenie do života vám ponúkame text Chiary Lubichovej, ktorý napísala ako komentár k pasáži zo Skutkov apoštolov 4, 32.

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“ (Sk 4, 32)

Toto Slovo života predstavuje jeden z tých literárnych obrazov (pozri aj 2, 42; 5, 12 – 16), ktorými nás autor Skutkov apoštolov oboznamuje s významnými črtami prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme. Je to mimoriadna sviežosť a duchovná dynamickosť, modlitba a svedectvo, no predovšetkým veľká jednota, črta, ktorú chcel mať Ježiš ako rozpoznávací znak a prameň plodnosti svojej Cirkvi.
Duch Svätý, ktorého dostáva ako dar pri krste každý, čo prijíma Ježišove slová, keďže je Duchom lásky a jednoty, pôsobil vo všetkých veriacich tak, že boli jedno so Zmŕtvychvstalým i medzi sebou, povznesení nad všetky rasové, kultúrne a triedne rozdiely.

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“

Všimnime si však podrobnejšie podoby tejto jednoty.
Duch Svätý vytváral predovšetkým vo veriacich jednotu sŕdc a myslí, pomáhal im povzniesť sa nad city, ktoré túto jednotu v dynamickosti bratského spoločenstva sťažujú.
Najväčšou prekážkou jednoty je totiž náš individualizmus. Je to lipnutie na svojich myšlienkach, názoroch a osobných záľubách. Práve náš egoizmus vytvára bariéry, ktorými sa navzájom izolujeme a vylučujeme každého, kto je iný než my.

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“

Jednota, ktorú vytváral Duch Svätý, sa nevyhnutne odrážala v živote veriacich. Jednota myslí a sŕdc sa do nich vteľovala a prejavovala sa v konkrétnej solidárnosti tak, že sa s bratmi a sestrami, čo boli v núdzi, podelili o vlastný majetok. A keďže táto jednota bola opravdivá, nezniesla, aby v spoločenstve niektorí žili v hojnosti, zatiaľ čo by ostatní nemali ani to nevyhnutné.

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“

Ako teda budeme žiť Slovo života na tento mesiac? Ono zdôrazňuje spoločenstvo a jednotu, ktoré Ježiš tak odporúčal a na ich uskutočnenie nám daroval svojho Ducha.
Budeme sa teda snažiť počúvať hlas Ducha Svätého a rásť v tomto spoločenstve na všetkých úrovniach. V prvom rade na duchovnej úrovni tým, že budeme prekonávať zárodky oddeľovania sa, ktoré nosíme v sebe. Odporovalo by si napríklad usilovať sa o jednotu s Ježišom a súčasne sa trieštiť medzi sebou individualistickým správaním, snahou kráčať každý na vlastnú päsť, posudzovať sa navzájom či dokonca strániť sa jeden druhého. Treba sa znova vrátiť k Bohu, ktorý chce, aby sme boli jedno.
Toto Slovo života nám okrem toho pomôže čoraz lepšie chápať rozpor, ktorý existuje medzi kresťanskou vierou a egoistickým používaním materiálnych dobier. Pomôže nám uskutočňovať v rámci našich možností opravdivú solidaritu so všetkými, ktorí trpia nedostatkom.
Keďže žijeme v mesiaci, v ktorom sa slávi Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, toto Slovo života nás pobáda modliť sa a posilňovať naše zväzky jednoty a lásky s bratmi a sestrami z ostatných cirkví, s ktorými máme spoločnú jedinú vieru a jediného Kristovho ducha prijatého v krste.

Chiara Lubichová

Slovo života, január 1994, pôvodný text bol uverejnený v časopise Città Nuova, č. 24/1993, s. 34 – 35.