Slovo života - Február 2018

„Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.“ (Zjv 21, 6) [1]

Apoštol Ján napísal Knihu zjavení, aby upokojil a povzbudil kresťanov počas prenasledovania, ktoré sa v tých časoch rozmáhalo. Kniha zjavení oplýva symbolickými obrazmi a v podstate predkladá Boží pohľad na dejiny a ich konečné zavŕšenie, ktoré predstavuje definitívne Božie víťazstvo nad všetkými mocnosťami zla. Táto kniha je oslavou cieľa, úplného a slávneho zavŕšenia, ktoré Boh určil ľudstvu.
Je prísľubom vyslobodenia zo všetkých utrpení: sám Pán „im zotrie z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21, 4).

„Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.“

Zárodky tejto perspektívy sa nachádzajú v prítomnosti pre každého, kto už začal žiť s úprimným hľadaním Boha a jeho Slova, ktoré nám ukazuje jeho zámery; a pre toho, kto cíti, že v jeho vnútri planie smäd po pravde, spravodlivosti a bratstve. Zakúšať smäd či hľadať, to sú v Božích očiach pozitívne charakteristiky a dobrý začiatok a on nám dokonca sľubuje prameň živej vody.
Voda, ktorú Pán sľubuje, je ponúkaná zadarmo. Táto ponuka teda nie je len pre toho, kto žije v nádeji, že vďaka svojmu úsiliu je Bohu milý, ale je pre každého, kto cíti ťarchu svojej krehkosti a odovzdá sa jeho láske s istotou, že bude uzdravený a tak nájde šťastie a plnosť života.
Položme si teda otázku: Po čom cítime smäd? A k akým prameňom si ho chodíme uhasiť?

„Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.“

Možno túžime po tom, aby sme boli prijímaní, aby sme mali určité postavenie v spoločnosti, alebo uskutočnili svoje plány. Sú to oprávnené snahy, môžu nás však privádzať ku studniam, čo sú znečistené egoizmom, obmedzením sa na osobné záujmy, dokonca aj utláčaním slabších. Národy, ktoré trpia nedostatkom studní s čistou vodou, veľmi dobre poznajú dôsledky nedostatku tohto zdroja, ktorý je neodmysliteľnou podmienkou pre život a zdravie.
Keď však nazrieme hlbšie do nášho srdca, nájdeme v ňom iný smäd, ten, ktorý doň vložil sám Boh – smäd prežívať život ako dar, ktorý prijímame a ktorý je určený na darovanie. Čerpajme teda z čistého prameňa evanjelia, zbavme sa nánosov, ktoré ho možno pokrývajú, a sami sa nechajme premeniť na žriedla veľkodušnej, vľúdnej a nezištnej lásky pre druhých a nedajme sa odradiť ťažkosťami, ktoré sa tejto ceste nevyhnutne vyskytnú.

„Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.“

Keď potom budeme medzi kresťanmi napĺňať prikázanie vzájomnej lásky, umožníme tým naozaj mimoriadne Božie pôsobenie, tak ako o tom píše Chiara Lubichová:
„Každý okamih, v ktorom sa snažíme žiť evanjelium, predstavuje kvapku živej vody, ktorú prijímame. Každý prejav lásky k blížnemu je hltom tejto vody. Áno, pretože zvláštnosťou tejto vody je, že tryská z nášho srdca zakaždým, keď ho otvoríme láske ku všetkým. Je to Boží prameň, čo poskytuje vodu v takej miere, v akej jej z hlbín prýštiaci pramienok slúži na uhasenie smädu druhých malými alebo veľkými skutkami lásky. A ak stále dávame, toto žriedlo pokoja a života bude poskytovať čoraz viac vody a nikdy nevyschne. Ježiš nám zjavil aj ďalšie tajomstvo, bezodnú studňu, z ktorej môžeme čerpať. Keď sa dvaja alebo traja zjednotia v jeho mene, čiže milujú sa skutočne jeho láskou, Ježiš je prítomný medzi nimi. A práve vtedy sa cítime slobodní, plní svetla a z nášho vnútra tryskajú prúdy živej vody. Je to potvrdenie Ježišovho prísľubu, pretože prúd vody, čo uháša smäd naveky, prýšti práve z neho samotného, prítomného medzi nami.“ [2]

Letizia Magriová

[1] Na február predkladáme Božie slovo, ktoré si v Nemecku vybrala skupina mužov a žien z rôznych cirkví s úmyslom žiť ho po celý rok.
[2] Porov. Chiara Lubichová, Non perdere l’occasione, Città Nuova, 46, 2002, 4, s. 7.