Spiritualita

Aj dnes, rovnako ako počas stáročí,
najmä v okamihoch krízy a epochálnych zvratov,
Duch Svätý prostredníctvom daru svojich chariziem
spôsobuje v Cirkvi zrod nových duchovných prúdov,
ktoré vytvárajú nové hnutia, komunity, rehoľné rodiny.
Ony sú — dalo by sa povedať —,
vtelením jedného slova,
ktoré chce Ježiš zopakovať ľudstvu,
ako liek na choroby čias.

Jednota, spoločenstvo: slová pre tretie tisícročie

Spoločenstvo, komunita, jednota: slová, ktoré Ježiš opakuje dnes. Komunitárna spiritualita je potreba, ktorá vychádza z Druhého vatikánskeho koncilu a ktorú neustále zdôrazňoval pápež Ján Pavol II. a Benedikt XVI. A práve jednota je charakteristikou spirituality Hnutia fokoláre.

Táto spiritualita vytryskla zo skúsenosti nanovo objaveného evanjelia v začiatkoch hnutia. V Ježišovom testamente „aby všetci boli jedno“ Chiara a jej prvé spoločníčky objavujú dôvod svojho života. Je to „stránka svetla“, ktorá sa otvára v tmavej hodine dejín: počas druhej svetovej vojny. Ako uskutočňovať jednotu vo svete, ktorý je tak veľmi poznačený nenávisťou a násilím? Táto otázka sa mení na modlitbu. Odpoveď nachádzajú v ďalšej „stránke tajomnej bolesti“, napísanej Bohom, keď na kríži kričí opustenosť od svojho Otca, aby všetkých spojil s ich Stvoriteľom a medzi sebou.

V tomto vrchole lásky miera vzájomnej lásky vytvára jednotu. Ide o jednotu, ktorá zviditeľňuje Zmŕtvychvstalého na tých miestach, kde každý žije: v rodinách, v mestských štvrtiach, v továrňach, v parlamentoch. Keď je Zmŕtvychvstalý medzi nami, na základe jeho prísľubu: kde sú dvaja alebo traja zjednotení v jeho mene, čiže v jeho láske, tam sa určitým spôsobom môžeme dotknúť čohosi božského, jeho pokoja, jeho svetla, lásky, jednoty!

Ako hovorí Chiara Lubichová „bolo to práve v období, keď sme si mysleli, že jednoducho žijeme evanjelium. Vtedy Duch Svätý vytesal ohnivými písmenami do našich duší tie myšlienky, ktoré sa potom stali piliermi komunitárnej spirituality. Je to nová spiritualita, ktorá je zároveň osobná i komunitárna“.

Nová spiritualita

Spiritualita jednoty nie je len miazgou, z ktorej sa vyvíja Hnutie fokoláre, ale je tiež pôdou, z ktorej zakvitli početné diela. Keďže sa rozšírila do všetkých svetových strán, stále viac sa ukazuje ako odpoveď na smäd po jednote, pokoji, obnove ľudstva.
Len ak necháme rozprávať toho, kto jej začiatky prežil, môžeme vypovedať novinku tohto duchovného prúdu.

Preto vám ponúkame svedectvo Chiary Lubichovej a niekoľko stránok o nosných myšlienkach tejto spirituality.

Po čom volajú moderné časy

Hľa, po čom volajú moderné časy:
byť v čo najhlbšej kontemplácii,
a pritom zostávať medzi ostatnými,
človek po boku človeka.

Ba – povedala by som – čosi viac:
stratiť sa v dave a prenikať ho božským,
ako presakuje víno skyvou chleba.

Ba – povedala by som – ešte viac:
ako účastníci Božích zámerov s ľudstvom
vpisovať do davu ornamenty svetla,
a pritom sa deliť s blížnym
o potupu, hlad, rany aj o krátke radosti.

Lebo naše časy, ako všetky časy,
volajú po tom najľudskejšom a najbožskejšom,
na čo si možno pomyslieť:
po Ježišovi a Márii,
po Slove Boha, tesárovom synovi,
po Stolici múdrosti, matke v domácnosti.

Z textov Chiary Lubichovej

Objav Boha Lásky

Boh je láska, Boh je láska!
Naše srdce sa otvára a spája sa s tým, kto ho miluje,
kto myslí na všetko a má dokonca zrátané všetky vlasy na našej hlave.
Radostné i bolestné okolnosti
nadobúdajú celkom nový význam:
všetko pripravila alebo dopustila Božia láska.
Nič nám už nemôže naháňať strach.

Cestu si razí nádej, sila, nikdy predtým nezakúsená istota,
lebo cítime lásku toho, ktorý svojou Prozreteľnosťou
sleduje veľké dejiny rovnako ako malé dejiny každého z nás.
Je to Boží dar, vďaka ktorému sa nám chce zvolať:
My sme uverili v Lásku.

Z textov Chiary Lubichovej

Áno človeka Bohu

Ako odpovedať láskou na Božiu lásku?
V našej mysli sa zakorenila veta:
Nie ten, kto hovorí: Pane, Pane
vojde do Nebeského kráľovstva,
ale ten, kto plní vôľu môjho Otca... (Mt 7,21)

Teda plniť Božiu vôľu: to znamená milovať Boha.
Ale to neznamená rezignáciu,
ako sa to často chápe,
ale to najväčšie božské dobrodružstvo,
aké sa môže človeku prihodiť:
nenasledovať našu vlastú prízemnú vôľu,
naše ohraničené plány,
ale nasledovať Boha.
Uskutočňovať ten zámer, ktorý on má s každým svojím synom:
božský, nemysliteľný a veľkolepý zámer.
Božia vôľa je vzácna perla.
Objavili sme cestu, ktorá je dobrá pre všetkých:
všetci ju môžu žiť, na akomkoľvek mieste,
v akejkoľvek situácii, v akomkoľvek povolaní.
Je to vstupenka ku svätosti pre zástupy.

Z textov Chiary Lubichovej

Žiť ako Mária

Márie je monumentom lásky, ktorá je učiteľkou všetkých čností.
Je naším vzorom.

Nikdy si nebudeme vedieť dostatočne predstaviť, aká je Mária veľká!
Je celá zaodetá do Božieho slova.
To, že zachovávala všetky slová vo svojom srdci (Žalm 119,11), znamená, že ich žila.
Mária bola celá Slovom, bola len Slovom.

Byť živým Slovom znamená žiť na zemi ako druhá Mária.
Ak sa usilujeme milovať, a láska sa potom stane vzájomnou,
Kristus kraľuje medzi dvomi a viacerými.
Vtedy sa nám podarí dať duchovne svetu Ježiša,
tak ako ho Mária dala svetu fyzicky.

Z textov Chiary Lubichovej

Jednota

Všetci sa tešia z jej prítomnosti,
všetci trpia, keď jej niet.
Je pokoj, radosť, láska, zápalistosť, ovzdušie hrdinstva,
najväčšej veľkodušnosti.
Je to Ježiš medzi nami!
Žiť tak, aby sme ho mali stále medzi nami,
aby sme ho priniesli svetu, ktorý nepozná jeho pokoj,
aby sme mali v sebe jeho svetlo!

Chceme ho dať všetkým dušiam, ktoré prídu do styku s nami!
Nemôžeme si ho nechať len pre seba,
lebo mnohí sú hladní a smädní po tomto úplnom pokoji,
po tejto nesmiernej radosti.

Ak zostaneme verní svojmu poslaniu,
tomu, aby všetci boli jedno,
svet uzrie jednotu.
Ak my budeme jedno, budú jedno všetci.

A nebojme sa stratiť pre jednotu všetko.
Lebo bez lásky, čo nepozná hraníc,
bez zrieknutia sa vlastného úsudku,
ba i vlastnej vôle a vlastných túžob,
nebudeme jedno nikdy!

Múdry je ten, čo odumrie sebe, aby nechal v sebe žiť Boha!
Predovšetkým jednota!
Málo zavážia diskusie a aj tie najsvätejšie reči,
keď nedáme život Ježišovi medzi sebou.

Z textov Chiary Lubichovej

Ježiš medzi nami

Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene,
tam som ja medzi nimi (Mt 18,20).

Ježiš medzi nami
je prítomný v plnosti,
ak sme zjednotení v jeho mene, teda v ňom,
v jeho vôli, vo vzájomnej láske.

Dáva zmysel a život
nadprirodzenému bratstvu.
A jeho prítomnosť nám prináša pokoj,
novú, úplnú radosť,
tú radosť,
ktorú on sám prisľúbil (Jn 17,13).

Je to on, ktorý vytvára jednotu,
a tam, kde je jednota, svet uverí:
Aby všetci boli jedno, aby svet uveril (Jn 17,21).
Je to Kristus, ktorý ho obráti,
Kristus medzi svojimi, zjednotenými v jeho mene.

Z textov Chiary Lubichovej

Vzájomná láska

Je jedno Ježišovo prikázanie, o ktorom Ježiš hovorí, že je „jeho“ a je „nové“:

„Toto je moje prikázanie,
aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
Nik nemá väčšiu lásku než ten,
kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,12-13).

Kto ho začne žiť s radikálnosťou,
spozoruje kvalitatívnu zmenu svojho vnútorného života:
je obohatený novou silou, horlivosťou, odvahou.

Uskutočňovanie tohto prikázania spôsobuje skutočnú revolúciu.
Má tiež vplyv na svet, ktorý nás obklopuje:
vydáva svedectvo o Kristovi.

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci,
ak sa budete navzájom milovať “ (Jn, 13,35).
Láska medzi kresťanmi
je malým odbleskom života Boha Lásky vo vzťahu medzi ľuďmi.

Z textov Chiary Lubichovej

Evanjelium

Slová evanjelia
sú jedinečné, strhujúce, stvárňujúce,
dajú sa uvádzať do života,
sú univerzálne,
sú svetlom pre každého človeka.

Keď ich žijeme,
mení sa náš vzťah s Bohom,
s blížnymi, s nepriateľmi.

Ony dávajú to správne miesto
všetkým ostatným hodnotám,
postavia v srdci človeka
na prvé miesto Boha.

Evanjeliové prísľuby sú mimoriadne:
ten, kto dáva, dostane stonásobok v tomto živote
a večný život (Mt 19,29).

Talianska abeceda má len 21 písmen,
no ten, kto ich nepozná, zostane analfabetom po celý život.
Evanjelium je malá kniha,
no tí, ktorí nežijú slová, ktoré sú v ňom obsiahnuté,
zostanú - takpovediac – nevyvinutými kresťanmi.
Poskytujú taký obraz o Cirkvi,
ktorý nevydáva svedectvo o Kristovi.

Od dnešných kresťanov sa žiada radikálna evanjelizácia
ich spôsobu myslenia, lásky, chcenia, života.

Slovo Svätého písma je Božou prítomnosťou.
Živiť sa Slovom, a teda asimilovať ho a uvádzať ho do života,
nás oslobodzuje, očisťuje, obracia, prináša útechu, radosť, darúva múdrosť,
vyvoláva diela, odhaľuje povolania.
Môže tiež spôsobiť nenávosť sveta.

Žité Slovo plodí Krista
v našej duši a v dušiach druhých.

Z textov Chiary Lubichovej

Vrchol lásky

Ježiš o tretej hodine zvolal mocným hlasom:
„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46).
Je to vrchol jeho bolesti,
jeho vnútorné utrpenie.
Je to dráma Boha, ktorý kričí,
nekonečné tajomstvo.

Ježiš ako človek
zakúša priepastnú bolesť.
Vyjadruje tým mieru svojej lásky k ľuďom,
pretože chcel na seba zobrať a preklenúť to odlúčenie,
ktoré nás odďaľovalo od Boha i nás medzi sebou
A on ho zaplnil.
Akákoľvek ľudská bolesť je obsiahnutá
v tejto mimoriandej Ježišovej bolesti.

Vari sa nepodobá Ježišovi každý, kto je plný úzkosti,
osamotený, úbohý,
sklamaný, skrachovaný alebo slabý?
Nie je jeho obrazom aj každé bolestné rozdelenie
medzi bratmi tej istej rodiny?

V láske k opustenému Ježišovi kresťan nachádza dôvod a silu
neutekať pred bolesťou, zlom a rozdeleniami,
ale prijímať ich a aj osobne sa podieľať na ich náprave.
Opustený Ježiš je kľúč k jednote.

Z textov Chiary Lubichovej