Slovo života
„Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (Lk 12, 34)
Tento Ježišov výrok uvádza evanjelista Lukáš počas jeho cesty spolu s učeníkmi do Jeruzalema na svoju Paschu smrti a vzkriesenia. Cestou sa im prihováral a nazýval ich „maličké stádo“[1], zveruje im to, čo sám nosí v srdci, hlboké postoje svojej duše. Patrí medzi ne odpútanosť od pozemských dobier, dôvera v Otcovu prozreteľnosť, vnútorná bdelosť a aktívne očakávanie Božieho kráľovstva.
V predchádzajúcich veršoch ich Ježiš nabáda, aby boli odpútaní od všetkého, dokonca aj od vlastného života, a netrápili sa pre materiálne potreby, pretože Otec vie, čo potrebujú. Vyzýva ich, aby v prvom rade hľadali Božie kráľovstvo, a povzbudzuje ich, aby si zhromažďovali „nevyčerpateľný poklad v nebi“[2]. Ježiš určite nenabádal k pasivite voči pozemským veciam, k nezodpovednému správaniu v práci. Jeho zámerom je zbaviť nás úzkosti, nepokoja a strachu.
„Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“
„Srdce“ tu znamená zjednocujúce centrum človeka, ktoré dáva zmysel všetkému, čo zažije; je miestom úprimnosti, kde sa nedá klamať ani pretvarovať. Zvyčajne naznačuje skutočné úmysly človeka, to, čo si skutočne myslíme, čomu veríme a čo chceme. „Poklad“ je to, čo je pre nás najcennejšie, čiže to, čo je našou prioritou, o čom sme presvedčení, že nám poskytuje istotu pre prítomnosť aj budúcnosť.
Pápež František hovorí: „Dnes sa všetko kupuje a za všetko sa platí, až vzniká dojem, že samotný pocit dôstojnosti závisí od vecí, ktoré sa nadobúdajú vďaka moci peňazí. Sme pobádaní len hromadiť, spotrebovávať a užívať rozptýlenie, väzní nás potupný systém, ktorý nedovoľuje hľadieť ďalej ako na naše bezprostredné potreby.“[3] V najhlbšom vnútri každého človeka je však nástojčivé hľadanie pravého šťastia, ktoré nesklame a nemôže byť uspokojené žiadnym materiálnym majetkom.
Chiara Lubichová píše: „Áno, je tu to, čo hľadáš: v tvojom srdci je nekonečná a nesmrteľná túžba; nádej, čo neumiera; viera, ktorá preráža temnoty smrti a je svetlom pre tých, ktorí veria, že nie nadarmo dúfame a veríme! Nie pre nič, za nič! Dúfaš a veríš, aby si miloval.“[4]
„Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“
Toto slovo nás pozýva spraviť si spytovanie svedomia: čo je mojím pokladom, čo je podstatou, ktorú si najviac cením? Môže nadobúdať rôzne odtiene, ako je ekonomické postavenie, ale aj sláva, úspech či moc. Skúsenosť nám hovorí, že sa opakovane musíme zakaždým nasmerovať na skutočný život, na taký, ktorý nepominie, na radikálny a náročný život evanjeliovej lásky:
„Kresťanovi nestačí byť dobrý, milosrdný, pokorný, tichý, trpezlivý… Musí mať takú lásku k bratom, akú nás učil Ježiš. (…) Láska totiž v skutočnosti nie je ochota darovať, obetovať život, ale dávať život.“[5]
Každého blížneho, s ktorým sa počas dňa stretneme (v rodine, v práci, všade), musíme milovať touto mierou. Potom žijeme tak, že nemyslíme na seba, ale na druhých, žijeme životom druhých a zažívame pravú slobodu.
Spracoval Augusto Parody Reyes a tím Slova života.
[1] Lk 12, 32.
[2] Lk 12, 33.
[3] Porov. pápež František Dilexit nos, 218.
[4] Porov. Chiara Lubichová, Lettere dei primi tempi, jún 1944, Città Nuova Editrice, 2010, s. 49.
[5] Porov. Chiara Lubichová, Conversazione in collegamento telefonico, Città Nuova Editrice, 2019, s. 152.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
