Featured Video Play Icon
Block Posts Kolegamento CH

Týždeň za zjednotený svet

Špeciálne kolegamento z 2. mája 2020 pri príležitosti týždňa za zjednotený svet.

CHIARA LUBICHOVÁ O MIERI

(Paríž 17. decembra 1996 – Cena UNESCO)

[…] Prítomnosť a starostlivosť Boha o všetkých, pozýva každého stať sa jeho synom a odplatiť Otcovu lásku každodenným aktualizovaním osobitného plánu lásky, ktorý má Boh Otec s každým z nás a ktorá spočíva v konaní jeho vôle.

Je zrejmé, že prvou vôľou každého otca je, aby sa deti považovali za bratov, aby sa mali radi, aby sa milovali, aby poznali a praktizovali to, čo by sa mohlo nazvať: umením milovať.

Boh si praje, aby sme každého milovali ako seba, pretože: „Ty a ja – hovorieval Ghándi – sme jedno. Ak ublížim tebe, ublížim tým sám sebe.“

Boh chce, aby sme milovali ako prví, bez toho, aby sme čakali, či nás druhý miluje. A to znamená „zjednocovať sa“ s druhými, brať na seba druhého ťarchu, starosti, trápenia i radosti. Ak podľa tejto lásky k blížnemu začne žiť viacero osôb, láska sa stáva vzájomnou.

Samozrejme, že ktokoľvek sa dnes pustí do „premiestňovania hôr“ nenávisti a násilia, púšťa sa do nesmierne veľkej a ťažkej úlohy. No to, čo sa javí nemožné miliónom navzájom izolovaným jednotlivcom, je možné pre ľudí, ktorí si zo vzájomnej lásky, porozumenia a jednoty vytvorili hybnú páku svojho života.

Na svete nie je možné vykonať nič dobré, užitočné a plodné bez poznania a prijatia námahy, utrpenia, jedným slovom bez kríža.

Nie je jednoduché pustiť sa do budovania mieru. Je k tomu potrebná odvaha a schopnosť trpieť.

Ak by viacero ľudí prijalo utrpenie z lásky, veď utrpenie si vyžaduje lásku, ono by sa stalo tou najmocnejšou zbraňou k znovu získaniu tej najvyššej dôstojnosť, ktorá neznamená len považovať sa za spoločenstvo národov žijúcich jeden vedľa druhého, no často vo vzájomnom boji, ale považovať sa za jeden národ.

Komunitná spiritualita nie je nevyhnutne viazaná na jednu Cirkev, je univerzálna a môžu ju žiť všetci.

Pomocou tejto spirituality sa dnes muži a ženy skoro vo všetkých krajinách sveta pomaly, no rozhodne usilujú, aby sa stali aspoň tam kde sa nachádzajú, zárodkami nového ľudu, mierového a solidárnejšieho sveta voči tým najmenším a najchudobnejším, aby sa stali zárodkami zjednoteného sveta.

Nech Boh Otec všetkých, zošle hojnosť svojich plodov všetkým, ktorí sa snažia o tento vznešený cieľ, o mier. Ako povedal Ján Pavol II. v OSN pri oslave päťdesiateho výročia založenia, aby sa v storočí schyľujúcemu sa ku koncu a v nasledujúcom tisícročí začala budovať civilizácia dôstojnú ľudskej osobnosti, civilizácia pravej kultúry, slobody a mieru.

Môžeme a musíme tak konať! – pokračoval – potom sa presvedčíme, že slzy vyliate v tomto storočí pripravili pôdu pre novú jar ľudského Ducha.“

Prepis kolegamenta
Stiahnuť kolegamento